V Dialógu sv. Kataríny Sienskej čítame:
„Milovaná dcéra, maj na zreteli to, v akom vznešenom postavení je duša vtedy, keď prijíma tento chlieb života a pokrm anjelov tak, ako prijímať má. Po prijatí tejto sviatosti duša je vo mne a ja som v nej. Tak ako je ryba v mori a more v rybe, tak som ja v duši a duša vo mne, v mori pokoja. V takejto duši prebýva milosť. “
V tomto krátkom úryvku nájdeme jednu podstatnú a dôležitú skutočnosť, ktorú sv. Katarína učí o Eucharistii. Je to žena Eucharistie a preto za jej učením stojí ona sama – jej životná skúsenosť. Katarína je presvedčená, že:
„ani diabol ani nijaký tvor vám nemôže vziať milosť ani vám zabrániť, žeby ste neprišli k svojmu cieľu: vidieť a požívať Boha.“ (List 36)
Eucharistia nám anticipuje cieľ, pre ktorý sme boli stvorení a od ktorého (ak nechceme a sme posilnení milosťou) nás nemôže nikto a nič odviesť. Tento cieľ spočíva v blaženom videní a v požívaní radosti z Boha, v ktorom anjeli nachádzajú svoj pokrm. Túžiť po anjelskom chlebe znamená túžiť po Bohu, ako po jedinom pokrme, ktorý môže nasýtiť dušu. Eucharistickú obživu môžeme nazvať pokrmom anjelov, pretože robí dušu podobnú anjelom, ktorí kontemplujú, milujú a radujú sa z Boha v jeho podstate.
A to nie je až také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. Nikdy by sme nemohli chlieb anjelov požívať, keby Boh sám netúžil deliť sa s ním:
„Najdrahšia dcérenka v Kristovi, sladkom Ježišovi, ja, Katarína, slúžka a otrokyňa sluhov Ježiša Krista, píšem Ti v jeho vzácnej krvi s túžbou vidieť Ťa ako s chuťou požívaš pokrm anjelov: veď pre nič iné si nebola stvorená.“ Ale Ty sa ma spýtaš: „Aký je tento pokrm anjelov?“ Odpoviem Ti: „Je to túžba Boha, ktorá priťahuje k sebe túžbu duše, a stávajú sa jedným a tým istým.“ (List 26)
V liste novicom rehole Svätej Márie z Olivovej hory (List 36) sv. Katarína pripomína, že pri slávení poslednej večere vyjadril náš Pán túto veľkú túžbu slovami: „Veľmi som túžil jesť
s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.“ Na inom mieste svätá zo Sieny spomína:
„Spomínam si, že sa sladký a dobrý Ježiš ukázal svojej služobnici. Keď v ňom videla kríž túžby a kríž tela, spýtala sa: „Môj sladký Pane, čo Ti spôsobilo väčšiu bolesť – telesné utrpenie alebo utrpenie túžby? Odpovedal jej dobrotivo a milo: „Dcérenka moja, nepochybuj, že ťa v tomto presvedčím: ako sa môže porovnávať vec, ktorá je konečná s nekonečnou? Mysli na to, že moje telesné utrpenie sa skončilo, ale svätá túžba sa neskončí nikdy. (…) Ak by som ukončil nevýslovnú lásku, ktorú prechovávam
k ľudskému pokoleniu, prestali by ste existovať.“
Keby duša vedela ako Boh po nej túži, netúžila by po ničom inom len po ňom. Vo vnímaní sv. Kataríny je Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista najväčším prejavom Božieho milosrdenstva. Z jeho prebodnutého boku prestala tiecť krv už dávno. Ale jeho nepretržitá túžba po našom nasýtení spôsobuje nové a nové sprítomnenie obety jeho tela a vyliatia jeho krvi pre naše plné spoločenstvo na nebeskej hostine, kde budeme požívať anjelský chlieb v spoločenstve so všetkými svätými.
Sr. Karola Dravecká OP
