Narodila sa v roku 1321 v Bologni milujúcim rodičom Eganovi a Castore, ktorým záležalo na výchove svojho dieťaťa. Malú Imeldu naučili chápať život ako Boží dar a napĺňať ho láskou, ktorá sa spája s obetou a modlitbou.
V útlom veku si zamilovala Eucharistického Krista. Jej túžba prijať ho nemohla byť splnená, pretože cirkevné predpisy 14. storočia dovoľovali prijímanie Eucharistie až po dosiahnutí 14-tich rokov. Splnila sa jej však iná túžba. V desiatich rokoch bola prijatá do kláštora sestier dominikánok sv. Magdalény vo Valdipietre na predmestí Bologne, kde jej túžba prijať sviatostného Krista naďalej rástla.
Keď mala dvanásť rokov, v predvečer sviatku Nanebovstúpenia Pána, po sv. prijímaní ostatných sestier, vyniesla sa Svätá Hostia k hlave malej Imeldy, ktorá ju veľmi túžila prijať. Prítomný kňaz pochopil, že teraz už Imelde nemôže odoprieť tento Chlieb života, preto jej ho s úctou a bázňou podal. Imelda, naplnená láskou v kontemplácii, po svojom prvom svätom prijímaní, ktoré zároveň bolo jediným, odišla do úplného spoločenstva s Kristom. Zomrela 12. mája 1333, blahorečená bola 20. decembra 1826.
Imelda sa stala patrónkou prvoprijímajúcich detí.
