Životná púť sr. Miriam nebola ľahká, i napriek tomu nikdy nestrácala nádej a nevzdávala sa ani v posledných dňoch svojho života.
Sr. Miriam sa narodila 24. septembra 1930 v Hlohovci. Mala päť súrodencov. Jej detstvo bolo poznačené ťažkou chorobou mamy, ktorá ochorela, keď mala sr. Miriam tri roky a zomrela, keď mala 12 rokov. Aj z tohto dôvodu, na podnet staršieho brata Antona, už ako 15 ročná odchádza z domu za prácou do Trenčína, aby sa zamestnala v malej továrni Odevspol. Práve v Trenčíne sa sr. Miriam po prvýkrát stretla s bratmi dominikánmi, ktorí tam v tom čase pôsobili. Pre ňu to bolo rozhodujúce stretnutie, ktoré ju podnietilo k hlbšiemu duchovnému životu a vzbudilo v nej túžbu po zasvätení. V auguste 1948 odchádza k sestrám dominikánkam do Košíc, kde zároveň začína študovať na tzv. Rodinnej škole pre ženské povolania. Ale jej cesta k zasväteniu nebola priamočiara. Narušila ju tzv. Akcia R, ktorej cieľom bola likvidácia ženských kláštorov v auguste 1950. Sestry z Košíc boli vyvezené do Kostolnej pri Trenčíne a sr. Miriam sa vrátila k bratovi do Trenčína, kde sa zamestnala na pozemných stavbách ako účtovníčka. Toto obdobie bolo pre ňu veľmi náročné. Jej situácia sa čiastočne zmenila v r. 1955, keď sa jej naskytla príležitosť zamestnať sa v ústave sociálnej starostlivosti v Lipovej, kde v tom čase pôsobili aj sestry dominikánky. Popri zamestnaní si doplnila vzdelanie na strednej ekonomickej škole v Nových Zámkoch. V Lipovej ostala sr. Miriam až do roku 1969, kedy po miernom uvoľnení komunistického režimu znovu začala uvažovať o vstupe do rehole.
Dňa 1. júla 1969 nastúpila do kandidatúry k sestrám dominikánkam v Petrovanoch. Prvé sľuby zložila 11. októbra 1970. O rok neskôr bola preložená do charitného domova v Slovenskej Ľupči, kde pracovala ako účtovníčka desať rokov. Tu 13. septembra 1975 zložila doživotné sľuby. Keď sa sestry dominikánky rozhodli v roku 1981 postaviť nový charitný dom v Dunajskej Lužnej, sr. Miriam tam odišla, aby pomáhala pri jeho výstavbe ako ekonómka. Neskôr, v rokoch 1983 – 1990, pracovala ako účtovníčka na ústredí Katolíckej charity v Bratislave a v rokoch 1990 – 2000 bola vedúcou Charitného domova v Dunajskej Lužnej. Pokiaľ jej to sily dovoľovali, pracovala v komunite ako miestna ekonómka. Posledné roky strávila v tichej modlitbe. Denne ďakovala Bohu za všetky dobrodenia a obetovala svoje modlitby za potreby Cirkvi, dominikánskej rodiny, príbuzných a za všetkých, ktorí ju o modlitby prosili. V januári 2024 bola prevezená do Konventu sv. otca Dominika v Petrovanoch, kde sa 24. marca 2024 – na Kvetnú nedeľu – vrátila do domu nášho Otca.
