Currently Browsing: Zosnulé sestry

Teba, Bože, chválime…

toto bol denný hymnus života sr. M. Vincencie Terézie Vaľkovej OP, ktorá dňa 7. februára 2019 vo veku nedožitých 89-tich rokov opustila spoločenstvo sestier dominikánok. Narodila sa 27. mája 1930 v Brezovičke pri Prešove ako štvrtá z desiatich detí.Dňa 1. januára 1949 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Košiciach, kde dňa 3. augusta 1950 zložila prvé sľuby. Krátko nato došlo v rámci likvidácie kláštorov k tzv. akcii „R“, dôsledkom ktorej bola sr. M. Vincencia spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená z Košíc do rôznych sústreďovacích kláštorov. Najskôr do Mlynského Seku, kde sa jedenásť rokov s láskou venovala opatere detí v Ústave sociálnej starostlivosti. Tu v r. 1957 zložila doživotné sľuby. V r. 1961 boli sestry vyvezené najprv do Slovenskej Ľupče, a potom ich internovali do Čiech – do Jiřetína pod Jedlovou, kde vyrábali ružence pre charitu  a  neskôr do Libníča, kde pôsobili v Domove dôchodcov. Počas rokov 1968-1987 pracovala sr. M. Vincencia v Dojčenskom ústave v Novej Lipnici, kde poskytovala trpezlivú a láskavú starostlivosť malým deťom. Neskôr už ako dôchodkyňa pôsobila v Bačkove, v Charitnom domove v Dunajskej Lužnej a  na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici. V roku 2004 sa vrátila do spoločenstva sestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde vypomáhala pri domácich prácach a denne obetovala svoje modlitby a utrpenia na rôzne úmysly. Sr. M. Vincencia bola obľúbená pre svoju nenápadnú a skromnú povahu. Ochotne poslúžila, kde mohla. S obdivuhodnou presnosťou si pamätala i detaily rôznych udalostí z minulosti. Vyžarovala z nej odovzdanosť, vďačnosť a spokojnosť. Nech odpočíva v pokoji! Parte pdf...

Tvoje meno budem ospevovať naveky…

Dňa 17. mája 2018 vo veku nedožitých 85-tich rokov života opustila spoločenstvo sestier dominikánok sr. M. Akvináta Helena Titková. Narodila sa 19. októbra 1933 v Brezine pri Trebišove v gréckokatolíckej rodine, ako druhá zo štyroch detí. Dňa 25. augusta 1946 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Košiciach a 7. marca 1950 bola prijatá do noviciátu. Prvé sľuby zložila dňa 4. marca 1951 a 9. februára 1958 doživotnú profesiu. V auguste 1950 bola sr. M. Akvináta v rámci likvidácie kláštorov tzv. akcii „R“ spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená z Košíc do Kostolnej pri Trenčíne, neskôr do Krásnej Lipy v severných Čechách a do Malej Štáhle u Rýmařova. Okrem toho  pôsobila v Dojčenskom ústave v Novej Lipnici, v Ústave sociálnej starostlivosti pre hluchonemých v Olichove, v Slovenskej Lupči a v  Charitnom domove v Dunajskej Lužnej. Po roku 1990 pracovala ako katechétka v Košiciach, neskôr aj v Bačkove i Sečovciach. Jeseň svojho života prežívala v spoločenstve svojich spolusestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej. „Chváľ, duša moja, Pána, po celý život chcem chváliť Pána“. Tieto slová 146 žalmu najviac vystihujú život a prácu sr. M. Akvináty. Bola hudobne veľmi nadaná, dlhé roky vykonávala službu kantorky, viedla zbor, vyučovala hudbu a pripravovala liturgiu. Svojím hraním a spevom chválila a oslavovala Pána nielen počas svojho pozemského života, ale aj vo večnosti bude ospevovať Jeho meno naveky. Nech odpočíva v pokoji! parte – sr. Akvinata  ...

Sr. M. Tomáša Dudášová OP

Niekoľko hodín po dovŕšení 88. roku svojho života dňa 14. marca 2018 opustila spoločenstvo sestier dominikánok sestra Tomáša Mária Dudášová OP. Narodila sa 13. marca 1930 v Hencovciach pri Vranove nad Topľou ako prostredná z jedenástich detí. V roku 1947 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Košiciach. Po zložení prvých sľubov učila náboženstvo na základnej škole, ktorú viedli sestry dominikánky v Košiciach. V auguste 1950 došlo v rámci likvidácie kláštorov k tzv. akcii „R“, dôsledkom ktorej bola sr. Tomáša spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená z Košíc do rôznych sústreďovacích kláštorov. Sr. Tomáša pôsobila 11 rokov v Ústave sociálnej starostlivosti v Mlynskom Seku, kde s láskou vypomáhala pri deťoch a zastávala aj iné potrebné práce. Tu spečatila svoje rozhodnutie úplne sa zasvätiť Bohu dňa 11. júna 1956 zložením doživotných sľubov. V rokoch 1968 až 1973 pracovala sr. Tomáša v Ústave sociálnej starostlivosti pre hluchonemých v Olichove. Ďalších 23 rokov prežila v nenápadnej a obetavej službe na biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Posledné roky svojho života prežila sr. M. Tomáša v spoločenstve sestier v Konvente Krista Kráľa v Košiciach, kde podľa možnosti vypomáhala na vrátnici a pri iných domácich prácach. Jej úsmev a optimizmus, ktorý vôkol seba šírila, bol povzbudením pre mnohých. Denne obetovala svoje modlitby a utrpenie za potreby Cirkvi, za dominikánsku rehoľu, kongregáciu a za príbuzných. Jeseň svojho života prežívala vo veľkej vďačnosti a odovzdanosti voči Bohu. V našich spomienkach navždy zostane ako sestra s veľkodušným a radostným srdcom. R.I.P. Parte Pohreb sr. Tomáši:...

Verní zotrvajú v láske…

„Tí, čo boli verní, v láske zotrvajú pri Ňom.“ (porov. Múd 3, 9b) Sestra Kandida Šustová OP zosnula vo veku 83 rokov na sviatok sv. pátra Pia v nádeji, že sa aj na nej vyplnia tieto slová z Knihy Múdrosti. Bola povolaná zasvätiť sa Bohu ako sestra dominikánka, a zároveň obetovať kríž svojej choroby, ktorý niesla už od mladosti. Tomuto povolaniu zostala verná až do posledného okamihu svojej životnej púte, ktorú ukončila v kruhu svojich spolusestier v Dunajskej Lužnej. Utrpenie znášala z lásky k Pánovi za spásu nesmrteľných duší, pričom zvlášť pamätala na kňazov. „Spôsob, ako sestra Kandida niesla svoj kríž a ako dokázala byť vo svojej situácii oporou iným, bol jej apoštolským ohlasovaním. Myslím, že mnohí ľudia, ktorí ju poznali, by vedeli povedať, ako im dokázala pomôcť v ľudskom i duchovnom raste – jednoducho, nenásilne, bez vnucovania sa, diskrétnou prítomnosťou bola súčasťou našich životných príbehov – najmä prostredníctvom modlitby, ktorej silu sme cítili.“ – vyznal vo svojom príhovore pri sv. omši fr. Viliam Dóci OP, prasynovec zosnulej. So sr. M. Kandidou sa jej spolusestry, bratia, príbuzní a známi rozlúčili na cintoríne v Dunajskej Lužnej dňa 27. septembra 2017. Nech odpočíva...

Sedemdesiat rokov vernosti a dozretý klas…

Na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej poďakovali sestry dominikánky Bohu za 70 rokov zasväteného života sr. M.  Cecílie Ferančíkovej OP a sr. M. Moniky Beluščákovej OP. Spoločné chvíle strávené pri posedení v kruhu spolusestier, kde si obe sestry zaspomínali na niektoré míľniky vo svojom živote, ktorý bol popretkávaný zvlášť počas totality mnohými ťažkými chvíľami v rôznych sústreďovacích kláštoroch a továrňach, boli pre prítomné sestry mimoriadne vzácne. Už o pár dní neskôr – 18. augusta, v piatok dopoludnia si Pán k sebe povolal jednu z oslávenkýň – najstaršiu členku kongregácie – sr. M. Cecíliu (92 rokov). Ako dozretý klas pripravený na žatvu, tak aj pozemský život sr. M. Cecílie dozrel pre odchod do večného života. Odišla domov – k nebeskému Otcovi… So sr. M. Cecíliou sa jej spolusestry, bratia, príbuzní a známi rozlúčili na cintoríne v Dunajskej Lužnej dňa 23. Augusta 2017. Nech odpočíva...

« Predchádzajúce články

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes