Currently Browsing: Zosnulé sestry

Sr. M. Tomáša Dudášová OP

Niekoľko hodín po dovŕšení 88. roku svojho života dňa 14. marca 2018 opustila spoločenstvo sestier dominikánok sestra Tomáša Mária Dudášová OP. Narodila sa 13. marca 1930 v Hencovciach pri Vranove nad Topľou ako prostredná z jedenástich detí. V roku 1947 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Košiciach. Po zložení prvých sľubov učila náboženstvo na základnej škole, ktorú viedli sestry dominikánky v Košiciach. V auguste 1950 došlo v rámci likvidácie kláštorov k tzv. akcii „R“, dôsledkom ktorej bola sr. Tomáša spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená z Košíc do rôznych sústreďovacích kláštorov. Sr. Tomáša pôsobila 11 rokov v Ústave sociálnej starostlivosti v Mlynskom Seku, kde s láskou vypomáhala pri deťoch a zastávala aj iné potrebné práce. Tu spečatila svoje rozhodnutie úplne sa zasvätiť Bohu dňa 11. júna 1956 zložením doživotných sľubov. V rokoch 1968 až 1973 pracovala sr. Tomáša v Ústave sociálnej starostlivosti pre hluchonemých v Olichove. Ďalších 23 rokov prežila v nenápadnej a obetavej službe na biskupskom úrade v Banskej Bystrici. Posledné roky svojho života prežila sr. M. Tomáša v spoločenstve sestier v Konvente Krista Kráľa v Košiciach, kde podľa možnosti vypomáhala na vrátnici a pri iných domácich prácach. Jej úsmev a optimizmus, ktorý vôkol seba šírila, bol povzbudením pre mnohých. Denne obetovala svoje modlitby a utrpenie za potreby Cirkvi, za dominikánsku rehoľu, kongregáciu a za príbuzných. Jeseň svojho života prežívala vo veľkej vďačnosti a odovzdanosti voči Bohu. V našich spomienkach navždy zostane ako sestra s veľkodušným a radostným srdcom. R.I.P. Parte Pohreb sr. Tomáši:...

Verní zotrvajú v láske…

„Tí, čo boli verní, v láske zotrvajú pri Ňom.“ (porov. Múd 3, 9b) Sestra Kandida Šustová OP zosnula vo veku 83 rokov na sviatok sv. pátra Pia v nádeji, že sa aj na nej vyplnia tieto slová z Knihy Múdrosti. Bola povolaná zasvätiť sa Bohu ako sestra dominikánka, a zároveň obetovať kríž svojej choroby, ktorý niesla už od mladosti. Tomuto povolaniu zostala verná až do posledného okamihu svojej životnej púte, ktorú ukončila v kruhu svojich spolusestier v Dunajskej Lužnej. Utrpenie znášala z lásky k Pánovi za spásu nesmrteľných duší, pričom zvlášť pamätala na kňazov. „Spôsob, ako sestra Kandida niesla svoj kríž a ako dokázala byť vo svojej situácii oporou iným, bol jej apoštolským ohlasovaním. Myslím, že mnohí ľudia, ktorí ju poznali, by vedeli povedať, ako im dokázala pomôcť v ľudskom i duchovnom raste – jednoducho, nenásilne, bez vnucovania sa, diskrétnou prítomnosťou bola súčasťou našich životných príbehov – najmä prostredníctvom modlitby, ktorej silu sme cítili.“ – vyznal vo svojom príhovore pri sv. omši fr. Viliam Dóci OP, prasynovec zosnulej. So sr. M. Kandidou sa jej spolusestry, bratia, príbuzní a známi rozlúčili na cintoríne v Dunajskej Lužnej dňa 27. septembra 2017. Nech odpočíva...

Sedemdesiat rokov vernosti a dozretý klas…

Na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej poďakovali sestry dominikánky Bohu za 70 rokov zasväteného života sr. M.  Cecílie Ferančíkovej OP a sr. M. Moniky Beluščákovej OP. Spoločné chvíle strávené pri posedení v kruhu spolusestier, kde si obe sestry zaspomínali na niektoré míľniky vo svojom živote, ktorý bol popretkávaný zvlášť počas totality mnohými ťažkými chvíľami v rôznych sústreďovacích kláštoroch a továrňach, boli pre prítomné sestry mimoriadne vzácne. Už o pár dní neskôr – 18. augusta, v piatok dopoludnia si Pán k sebe povolal jednu z oslávenkýň – najstaršiu členku kongregácie – sr. M. Cecíliu (92 rokov). Ako dozretý klas pripravený na žatvu, tak aj pozemský život sr. M. Cecílie dozrel pre odchod do večného života. Odišla domov – k nebeskému Otcovi… So sr. M. Cecíliou sa jej spolusestry, bratia, príbuzní a známi rozlúčili na cintoríne v Dunajskej Lužnej dňa 23. Augusta 2017. Nech odpočíva...

Sestra Ester odišla ako kráľovná

Kráľovnú Ester poznajú mnohí zo stránok Svätého písma, sestru Ester poznali len jej spolupútnici na životnej ceste. Na začiatku prvého júlového týždňa ju do večnosti odprevadili príbuzní, priatelia, známi, spolusestry a spolubratia z dominikánskej rehole. Posledné tri mesiace kráčala po ceste utrpenia pri jasnom vedomí, že sa blíži smrť. Chýbali jej ešte tri roky do sedemdesiatky, bola však obdivuhodne vyrovnaná s vážnou diagnózou. Od momentu, keď sa podrobila operácii, pri ktorej jej lekári už nedokázali pomôcť, si ako zdravotná sestra vedela spočítať koľko času jej ešte zostáva. Rozhodla sa, že tento čas využije naplno. „Našla som si prácu, ktorú chcem v Dunajskej Lužnej robiť“, povedala, keď ju sestry v máji viezli z Košíc do jej novej komunity – „budem navštevovať staré a choré sestry a budem im niečo čítať.“ Celý život túžila po poznaní – veľmi si priala študovať teológiu, čo sa jej však pre ťažkú dobu podarilo len čiastočne. Posledné dni, keď už sama nemohla ísť za druhými, jej čítanie z knihy navrhla jedna spolusestra a Ester sa veľmi potešila. Pokojom a odovzdanosťou ju napĺňalo hlboké poznanie, že Boh, ktorému odovzdala svoj život je dobrý a ísť k nemu je dobré. Naplno vnímala túto Božiu dobrotu vo všetkých prejavoch lásky spolusestier a snažila sa im poďakovať úsmevom za každú pomoc. Keď sa povie, že niekto mal „kráľovskú smrť“, tak to pre sr. Ester platí určite. „Bola to veľmi ťažká skúška“ – povedal pri smútočnom príhovore fr. Pius Majerovič OP – „ale ona v nej obstála vynikajúco.“ sr. Ester –...

Sestra Marta sa stará už len o jediné…

Vo štvrtok 24. 11. 2016 odprevadili na večnosť útlu 88 ročnú dominikánku najbližší príbuzní, bratia a sestry z jej rehoľnej rodiny a mnohí priatelia a známi. „Keď som išiel za predstaveným, aby som si pýtal dovolenie cestovať z Kyjeva na Slovensko, nebolo potrebné dlho vysvetľovať prečo. Povedal som, že si idem pochovať duchovnú matku a vodkyňu“ vyznal páter Svorad Duda OP hneď v úvode smútočného príhovoru. Vďaka rozhovorom so sestrou Martou totiž objavil svoje povolanie do kňazského a rehoľného spôsobu života. Skôr ako spustili drevenú rakvu do zeme, prihovoril sa ku všetkým prítomným pán Ladislav Cingel. Vyjadril vďačnosť za všetkých farníkov a obyvateľov Dunajskej Lužnej. Nadviazal na slová otca Svorada: „Aj keď sme vďaka sestre Marte nenašli povolanie do kňazského života, našli sme silu veriť a  povolanie žiť hodnoty večného života v manželstve.“ Napriek tomu že meno Marta sa viaže na aktivitu a ustarostenosť o mnohé veci, túžbou tejto usmievavej rehoľníčky bolo starať sa len o jediné. V deň rozlúčky s ňou, aj vďaka týmto svedectvám, mohli všetci prítomní pocítiť aký význam má rehoľné zasvätenie a  viacerí nemohli zabrániť...

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes