Narodila sa 2. mája 1931 v Mošurove – Terni, ako druhá zo šiestich súrodencov. Pre rehoľný život sa rozhodovala v neistej dobe, kedy sa v bývalom Československu schyľovalo k likvidácii reholí. Ani to ju neodradilo v jej rozhodnutí. K sestrám dominikánkam vstúpila 1. decembra 1949 v Košiciach. Tu však ostala iba do momentu likvidácie kláštorov v auguste 1950. Keďže v tom čase bola len v počiatočnej formácii, musela sa vrátiť domov. Sr. Celina prežívala túto skutočnosť bolestne a to aj preto, že v rehoľnom povolaní sa cítila veľmi šťastná. Sama hovorí, že v tej chvíli, akoby sa jej zrútil celý svet.
Už v októbri toho istého roku však dostala pozvanie od sestier, aby sa zamestnala v Ústave sociálnej starostlivosti MUDr. Vladimíra Pospíšila v Petrovanoch. Sr. Celina bola šťastná, že sa mohla vrátiť k sestrám a žiť v ich spoločenstve. Táto skutočnosť jej umožnila tajne pokračovať v rehoľnej formácii. Dňa 27. apríla 1951 vstúpila do noviciátu a o rok neskôr, 17. augusta 1952, zložila prvé sľuby. Z dôvodu neistého vývoja politickej situácie doživotné sľuby skladala až 5. júna 1966. Počas tohto obdobia pravidelne tajne obnovovala dočasné sľuby. Išlo o náročné obdobie, ktoré sestry prežívali v strachu a obavách, aby neboli odhalené štátnymi úradmi. Boh si však chránil svojich vyvolených a sestra Celina bola šťastná, že nakoniec mohla dosiahnuť svoj cieľ a žiť svoje zasvätenie naplno aj napriek nepriaznivým vonkajším okolnostiam.
V Petrovanoch pracovala 38 rokov. Postupne si doplnila stredoškolské vzdelanie a prešla rôznymi pracovnými pozíciami. Po dovŕšení dôchodkového veku bola v roku 1988 poslaná do komunity v Dunajskej Lužnej, kde bola zamestnaná v administratíve a neskôr, pokiaľ jej to zdravie dovoľovalo, s láskou vypomáhala v komunite. Sr. Celina vydýchla 1. januára 2022 počas obetovania pri rannej sv. omši na slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Jej túžba darovať sa Bohu bola spojená s najplnším darovaním sa Krista počas slávenia Eucharistie. Tá, prostredníctvom ktorej sa Slovo stalo telom, ju doprevadila na jej poslednej ceste, ako ju tiež doprevádzala počas dlhého života, aby sa jej túžba stala každodennou obetou. Nič jej nezabránilo prežívať svoje zasvätenie s veľkou radosťou po celý život.
