Svoje povolanie prežívala s radosťou

6. jan. 2022 | Aktuality, Články, Zosnulé sestry

Narodila sa 2. mája 1931 v Mošurove – Terni, ako druhá zo šiestich súrodencov. Pre rehoľný život sa rozhodovala v neistej dobe, kedy sa v bývalom Československu schyľovalo k likvidácii reholí. Ani to ju neodradilo v jej rozhodnutí. K sestrám dominikánkam vstúpila 1. decembra 1949 v Košiciach. Tu však ostala iba do momentu likvidácie kláštorov v auguste 1950. Keďže v tom čase bola len v počiatočnej formácii, musela sa vrátiť domov. Sr. Celina prežívala túto skutočnosť bolestne a to aj preto, že v rehoľnom povolaní sa cítila veľmi šťastná. Sama hovorí, že v tej chvíli, akoby sa jej zrútil celý svet.

Už v októbri toho istého roku však dostala pozvanie od sestier, aby sa zamestnala v Ústave sociálnej starostlivosti MUDr. Vladimíra Pospíšila v Petrovanoch. Sr. Celina bola šťastná, že sa mohla vrátiť k sestrám a žiť v ich spoločenstve. Táto skutočnosť jej umožnila tajne pokračovať v rehoľnej formácii. Dňa 27. apríla 1951 vstúpila do noviciátu a o rok neskôr, 17. augusta 1952, zložila prvé sľuby. Z dôvodu neistého vývoja politickej situácie doživotné sľuby skladala až 5. júna 1966. Počas tohto obdobia pravidelne tajne obnovovala dočasné sľuby. Išlo o náročné obdobie, ktoré sestry prežívali v strachu a obavách, aby neboli odhalené štátnymi úradmi. Boh si však chránil svojich vyvolených a sestra Celina bola šťastná, že nakoniec mohla dosiahnuť svoj cieľ a žiť svoje zasvätenie naplno aj napriek nepriaznivým vonkajším okolnostiam.

V Petrovanoch pracovala 38 rokov. Postupne si doplnila stredoškolské vzdelanie a prešla rôznymi pracovnými pozíciami. Po dovŕšení dôchodkového veku bola v roku 1988 poslaná do komunity v Dunajskej Lužnej, kde bola zamestnaná v administratíve a neskôr, pokiaľ jej to zdravie dovoľovalo, s láskou vypomáhala v komunite. Sr. Celina vydýchla 1. januára 2022 počas obetovania pri rannej sv. omši na slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Jej túžba darovať sa Bohu bola spojená s najplnším darovaním sa Krista počas slávenia Eucharistie. Tá, prostredníctvom ktorej sa Slovo stalo telom, ju doprevadila na jej poslednej ceste, ako ju tiež doprevádzala počas dlhého života, aby sa jej túžba stala každodennou obetou.  Nič jej nezabránilo prežívať  svoje zasvätenie s veľkou radosťou po celý život.

« z 2 »

Zo života

Spojila ich bl. Imelda

Spojila ich bl. Imelda

Dňa 2. mája 2024 do komunity v Dunajskej Lužnej zavítala milá návšteva. Na návštevu prišli štyri mamy so svojimi deťmi v rôznom veku, od najmladšieho 3-ročného až po veľkých 12-ročných chlapcov. Iniciatíva vyšla od samotných mám, ktoré sa s deťmi  rozprávali o bl....

Púť do Obišoviec

Púť do Obišoviec

Sestry dominikánky z Konventu Krista Kráľa v Košiciach sa spolu s bratmi dominikánmi a farníkmi vybrali 8. mája na sviatok Panny Márie, patrónky Rehole kazateľov, na spoločnú púť.Putovali sme do blízkej diecéznej svätyne v Obišovciach, aby sme tak spoločne prosili...

Spomíname na sr. Miriam OP

Spomíname na sr. Miriam OP

Životná púť sr. Miriam nebola ľahká, i napriek tomu nikdy nestrácala nádej a nevzdávala sa ani v posledných dňoch svojho života. Sr. Miriam sa narodila 24. septembra 1930 v Hlohovci. Mala päť súrodencov.  Jej detstvo bolo poznačené ťažkou...

Nedeľa výnimočnej radosti

Nedeľa výnimočnej radosti

„Štvrtá pôstna nedeľa -  Nedeľa  radosti -  Laetare,  sa v našom dome stala výnimočne radostnou“ povedala sr. Blažeja.  V nedávno postavenom dome sa prvý krát stretli všetky sestry z Konventu sv. Otca Dominika v Petrovanoch, aby oslávili spolu so sestrou ŠTEFÁNIOU...