Aj keď väčšinu svojho života prežila v Petrovanoch, predsa sa do sŕdc mnohých zapísala ako misionárka Ukrajiny.
Sestra Marcela sa narodila 13. novembra 1931 v Kendiciach pri Prešove, ako najmladšia z troch súrodencov. Už od rannej mladosti inklinovala k zasvätenému životu. Prvé kontakty so sestrami nadviazala počas zbierok, keď sestry prichádzali do Kendíc. Veľmi rada im pri tom pomáhala. Jej túžba po zasvätenom živote bola taká silná, že po ukončení štvrtej triedy meštianskej školy odmietla pokračovať v ďalšom štúdiu a bez vedomia rodičov si podala žiadosť k sestrám dominikánkam. Až po obdržaní kladnej odpovedi sa priznala svojej mame, ktorá ju v jej túžbe podporila. Dňa 3. mája 1949 nastúpila do kandidatúry v konvente sestier dominikánok v Košiciach, kde však ostala iba do momentu likvidácie kláštorov v auguste 1950. Keďže v tom čase bola len postulantkou, musela sa vrátiť domov. Už v septembri toho istého roku však dostala pozvanie od sestier z Petrovian, že ak chce, môže nastúpiť do práce ako sanitárka v Ústave sociálnych služieb MUDr. Vl. Pospíšila. Napriek odhováraniu viacerých duchovných otcov, ktorí vnímali hrozbu nastupujúceho režimu, vrátila sa späť k sestrám. To jej umožnilo tajným spôsobom pokračovať v rehoľnej formácii. Dňa 27. apríla 1951 vstúpila do noviciátu, 17. augusta 1952 zložila prvé sľuby a 5. júna 1966 svoje doživotné sľuby.
Počas svojho viac ako 40-ročného pôsobenia v Petrovanoch prešla rôznymi pracovnými pozíciami: od sanitárky až po zdravotnú sestru. Postupne si doplnila vzdelanie na strednej zdravotnej škole v Prešove, ktorú v roku 1958 ukončila maturitou. Prácu s chorými si zamilovala, pretože ako sama vo svojom životopise uvádza: „od mladosti túžila pomáhať ľuďom odkázaným na pomoc iných“.
Po nastúpení do dôchodkového veku bola v r. 1996 asignovaná do Košíc, kde pracovala na školskej vrátnici Gymnázia sv. Tomáša Akvinského. Už v priebehu svojho krátkeho pobytu v Košiciach viac krát navštívila rozbiehajúcu sa misiu na Ukrajine, ktorú si zamilovala a kam bola 27. februára 1998 vyslaná. Počas svojho viac ako 15-ročného pôsobenia vo Fridišove a v Mukačeve sa sr. Marcela venovala rôznej činnosti. Ošetrovala chorých, nosila im sv. prijímanie, rozdávala humanitárnu pomoc, navštevovala núdznych, starala sa o kostol a ako sama skonštatovala, najviac slúžila ako šoférka. Často sprevádzala sestry i otca Svorada OP na misijných cestách po Ukrajine. Zatiaľ čo on spovedal, ona sa modlila. Mnohí si na sr. Marcelu spomínajú ako na ženu modlitby. Do svojich modlitieb zahŕňala všetkých, s ktorými sa stretávala. Pre každého mala slovo prijatia i povzbudenia. Prácu na misiách prijímala ako Božiu vôľu.
Určite jej nebolo ľahko, keď sa v r. 2013 zo zdravotných dôvodov musela vrátiť na Slovensko do Dunajskej Lužnej. Ani veľká vzdialenosť však nepretrhla väzby, ktoré ju spájali s ľuďmi na Ukrajine. Vždy keď sa naskytla príležitosť, spojila sa s nimi telefonicky, či cez skype, no hlavne všetkých zahŕňala do svojich modlitieb. Do poslednej chvíle, keď jej to choroba ešte dovoľovala, trávila veľa času v tichej modlitbe pred bohostánkom. Sestra Marcela sa vrátila do domu nášho Otca v skorých ranných hodinách dňa 2. júla 2021 na sviatok Navštívenia Panny Márie.
