Pozývame Vás na “VÍKEND S DOMINIKÁNKAMI”

Brány kláštora sa otvoria! Zaujímalo ťa niekedy, ako asi vyzerá život v kláštore kontemplatívno-činných sestier? Si žena vo veku 18-30 rokov? Tak toto je ponuka presne pre teba! Príď iba tak, nezáväzne na návštevu, na celý víkend k nám do Dunajskej Lužnej. Na čo sa môžeš tešiť? Určite zažiješ ako vyzerajú naše modlitby a spoločné stolovanie. Zahráme sa spolu nejaké spoločenské hry a pokecáme pri práci v záhrade alebo vnútri. Spoznáš sestry dominikánky, ktoré ti ochotne zodpovedajú tvoje zvedavé otázky o zasvätenom živote, viere, či čomkoľvek inom. Program začneme v piatok večer a skončíme v nedeľu obedom. Cena víkendu je 15€. Ak ťa táto ponuka zaujala, neváhaj a napíš nám na náš mail povolaniaop(Nahraďte zátvorky znakom @)gmail.com a mi ti pred víkendom pošleme konkrétnejšie informácie. Tešíme sa na...

Bl. Imelda okúsila plnosť pokoja

V čase, keď sa Ježiš lúčil so svojimi apoštolmi, vyzval ich k tomu, aby sa ich srdce nevzrušovalo, a aby neboli zmätení jeho odchodom. Skôr, ako odišiel k Otcovi, zanechal im úžasný dar pokoja. Tento pokoj sa rodí z lásky, ktorá je silnejšia ako smrť. Ak sa naplní aj naše srdce pokojom, už to viac nebude srdce vystrašené a plné úzkostí. Budeme mať pokoj toho, kto vie odkiaľ prichádza a kam ide, pokoj vzkrieseného Ukrižovaného. Verím, že bl. Imelda tento pokoj okúsila v plnosti. Ak máme vieru, môžeme predčasnú smrť tejto mladej dievčiny vnímať vo svetle jej silnej lásky k Ježišovi. V momente, keď ho prvýkrát prijala, nebola vystrašená svojím odchodom, ale premožená plnosťou krásy jeho príchodu. Každá svätá omša je pre nás príležitosťou prežiť úžasnú skutočnosť, že sme obdarované pokojom toho, ktorý prichádza medzi nás. Obrad prijímania začína naším spoločným recitovaním modlitby „Otče náš“. Keď potom celebrant prosí o pokoj a jednotu pre celú Cirkev, odvoláva sa priamo na slová zo svätého evanjelia podľa Jána: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“. Ďalej nás vyzve, aby sme si dali znak pokoja. Napokon nasleduje lámanie chleba a spev „Baránok Boží“. A toto všetko predchádza nášmu prijímaniu Krista v Eucharistii. Čo nám tieto slová a gestá, každodenne opakované, chcú povedať? Ako sa máme nastaviť, aby nám pomohli k premene rozrušených, vystrašených a nepokojných sŕdc? Myslím si, že tým najdôležitejším, o čo sa máme usilovať, je postoj vďačnosti. Veď to nie je samozrejmé, že sa spájame do jedného „my“, keď sa obraciame na nášho spoločného Otca ako jeho milované deti. Nie je tiež samozrejmé, že nás Boh stavia vedľa sestier a bratov, ktorí nám sprostredkúvajú Boží pokoj. Všetko je to draho zaplatené krvou Ježiša – rozlomením jeho tela z lásky k nám. Môžeme byť pokojní  vo všetkých životných situáciách, ak uveríme, že jeho láska je silnejšia ako hriech a on sa stal pre nás víťazným Baránkom. On skutočne zvíťazil nad našimi neprávosťami, pochybnosťami, nedôverou, nepokojom, slabosťami. A tým, že sa s ním zjednocujeme vo svätom prijímaní, robí nás silnými, pokojnými a odvážnymi. Pre sv. Katarínu Siensku dosiahnuť pokoj znamenalo dosiahnuť tretí stupeň zjednotenia s Kristom na úrovni úst: “Vieš , že pokoj je udeľovaný na ústa. V tomto treťom stave nachádza duša tak pevný pokoj, že jej ho nikto nemôže vziať…“ (Dialóg, 76) Sr. Karola...

Objavovali tajomstvá jarného rozkvitnutia

V dňoch 21. – 22. apríla 2023 sa v komunite sestier dominikánok v Košiciach pod vedením sr. Adriány a Blažeji uskutočnilo dvojdňové stretnutie dievčat, počas ktorého sa spoločne i každá zvlášť snažili ponoriť do veľkonočného príbehu Ježiša a Márie Magdalény. „So skupinou dievčat z Petrovian a Košíc sme sa vybrali do záhrady Zmŕtvychvstalého. Chceli sme objavovať jej krásu, jej tajomstvá, jej jarné rozkvitanie. Čítali sme a rozoberali časti Jánovho evanjelia o stretnutí Márie Magdalény s Ježišom v záhrade. Prostredníctvom  dramatizácie tohto textu mohli dievčatá hlbšie vkročiť do zákutí záhrady, kde sa raj stretáva s dušou človeka“ vyjadrila sa k myšlienke stretnutia sr. Blažeja. Skupina dievčat sa svojou prítomnosťou v komunite sestier mala tiež možnosť podieľať na jej živote modlitby, spoločenstva a priateľstva. Navštívili aj botanickú záhradu v Košiciach a ako symbol posledných dvoch dní priniesli domov svojim najbližším kyticu jarných...

Zažili symfóniu povolaní…

Sestry dominikánky zo Slovenska prijali pozvanie svojich kontemplatívnych sestier v Uherskom Brode a spolu s miestnou cirkvou a dominikánskou rodinou na Morave a v Čechách slávili 75. výročie  kanonického schválenia komunity mníšok. Je zaujímavé, že do tohto spoločenstva siedmych sestier, patria aj tri Slovenky. Posolstvo Sv. Otca Františka na 60. svetový deň modlitieb za duchovné povolania sa v kostole Nanebovzatie Panny Márie stalo viditeľným, počuteľným a hmatateľným pre všetkých prítomných. Počas nedele Dobrého Pastiera bol hlavný celebrant Mons. Josef Nuzík obklopený nielen kňazmi, dominikánskymi bratmi, ale aj mníškami Rehole kazateľov. V chráme sa ozývali hlasy otcov, matiek, detí, dominikánskych laikov a apoštolských sestier z dominikánskej, a tiež z františkánskej rodiny. Skutočná symfónia povolaní, v ktorej mal každý nezastupiteľný hlas! Zvláštna pozornosť bola v tento pamätný deň upriamená na kontemplatívne sestry, ktoré sa radikálne zasvätili Kristovi. Koho svedectvo je väčším otáznikom pre dnešný svet ako ich svedectvo? Každý kresťan má vďaka aj ich hlasu a skrytým modlitbám možnosť uvedomiť si, že Boh ho volá tým, že ho miluje a on je pozvaný odpovedať láskou na jeho...

Smrť a čo ďalej?

V dňoch 21.4. – 23.4. sa v Dominikánskom kontemplatívnom centre Pústý Dvor na Ábelovej stretla najmladšia vetva Dominikánskej rodiny, a to vysokoškoláci z ADOM-u. Posledné stretnutie vysokoškolákov v tomto akademickom roku sa nieslo v celkom trefnej téme: Smrť a čo ďalej? Mohlo by sa zdať, že nás, mladých, ktorí oplývame životom, radosťou i entuziazmom sa takáto téma až tak netýka. Toto zdanie ešte viac umocňovala čerstvá spomienka na radosť zo zmŕtvychvstania Krista, vďaka ktorému je prítomná v najväčšej opustenosti – smrti – láska a život. Opak bol však pravdou. Veľmi rýchlo sme si uvedomili, že obávaná smrť je jedna z našich najväčších istôt v živote. Toto presvedčenie ešte potvrdzovali aj naše skúsenosti so smrťou prítomnou v našich životoch, pri spomienke na zosnulých kamarátov, známych, spolužiakov či rodinných príslušníkov. Uvedomenie si všetkých týchto skutočností nás viedlo do stredu otázky o smrti. Je to vari koniec? Poctivým čítaním, zamýšľaním sa a diskutovaním sme aspoň trošku nahliadli do tohto tajomstva, ktoré vrcholilo v myšlienke vzkriesenia a úplnosti v Kristovi: Buďte jedno ako som ja a Otec jedno. Ako iste viete, naše stretnutia nie sú len o štúdiu. Tajomstvá, do ktorých nahliadneme, je potrebné hlavne premodliť. Spoločne sme slávili Eucharistiu, modlili sa liturgiu hodín a adorovali Krista s hudobným doprovodom našej sestry Giorgie. Dlhé debaty pri chutnom stolovaní alebo večerné dišputy nás neminuli ani tentokrát. Našu komunitu umocnilo aj prijímanie dvoch nových členov a to Jakuba, ktorý si za patrónku vybral Pannu Máriu stolicu múdrosti a našu Julku, ktorej na tejto ceste bude pomáhať Mária Magdaléna. Neviem ako vás, ale mňa vždy prenikne nádej a láska, keď sa v mladých rozvinie túžba byť v našej komunite a kráčať ku Kristovi spolu s nami a sv. Dominikom. Víkend sme zakončili, tak ako už je zvykom, kázaním mladých. Počuli sme krásne svedectvá, dobré postrehy, zaujímavé myšlienky a dokonca aj báseň O smrti – ktorá končila pri myšlienke spočinutia v Božom náručí. A myslím, že to je to hlavné, čo si odnášame z tohto víkendu. Smrť bola prekonaná! Smrť a čo ďalej? Mohlo by sa zdať, že vysokoškolský ADOM na pár mesiacov akoby zomrie, keďže najbližší VŠ ADOM nás čaká až v septembri. No nádej na stretnutie v septembri v nás umocňujú aj slová Krista: Dievča (ADOM) neumrelo, ale spí! A kto spí, raz sa zobudí . Sebastián...