Zamyslenie sr. Rajmundy na sviatok Sedembolestnej Panny Márie | 15.9.2017 „Hľa, tvoja matka!“ V evanjeliu na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie sú zachytené posledné slová, ktoré nám zomierajúci Kristus zanecháva ako svoj testament. Keď Ježiš z výšky kríža videl svoju matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn.“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka.“ A od tej chvíle si ju učeník vzal k sebe (porov. Jn 19, 25-27). Posledné chvíle Ježišovho života sú pohľadom jeho veľkej lásky. Tak, ako nás Ježiš Kristus učil volať Boha našim „Otcom“, podobne nás naučil obracať sa aj na jeho Matku. Slovami, ktoré povedal učeníkovi „Hľa, tvoja matka“, nám zjavuje pravdu o všeobecnom materstve svojej Matky ako Matky všetkých ľudí. Cez učeníka Jána nám dáva svoju Matku ako najcennejší dar a zveruje nás do jej materskej starostlivosti. Sedembolestná Panna Mária je Patrónkou nášho národa. Za patrónku sme ju dostali nie preto, aby nás podporovala v sebaľútosti nad utrpením a spôsobenými krivdami. Panna Mária je daná nášmu národu a každému z nás ako Matka, ktorá nám pomáha, aby sme boli odvážni, verní a vytrvalí učeníci jej Syna aj uprostred ťažkých chvíľ nášho života. Mária stojí pri päte kríža na Kalvárii. Keď všetci apoštoli okrem Jána utiekli, ona stojí vzpriamene, pevná vo svojej viere, že jej Syn je Syn Boží, že On je Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, i keď je zdanlivo porazený. On je víťaz nad satanom a hriechom, a do troch dní premôže smrť svojím vzkriesením. Máriin úkon viery – že Ježiš naozaj získa najväčšie víťazstvo tým, že sa celý obetuje – bol najväčším, aký kedy na zemi niekto vykonal. (Reginald Garrigou-Lagrange) Mária aj v tejto bolestnej situácii zostáva verná, pretože miluje. Neklesá pod ťarchou utrpenia, je silná, odvážna a vo viere a láske prijíma obetu svojho Syna. Prekonáva hranice aj ľudskej, čisto prirodzenej materskej lásky, ktorá má tendenciu vždy chrániť svojho syna a jeho život. V tomto je...