Jej povolanie sa zrodilo uprostred 2. svetovej vojny

Dňa 7. mája 2021 v 94. roku života a 73. roku rehoľného zasvätenia odišla do večnosti sr. Mária Monika Beluščáková. Narodila 13. januára 1927 v Malej Ide, neďaleko Košíc ako druhá zo šiestich detí. Patrila ku generácii sestier, ktoré vstúpili do rehole v povojnovom období. Jej povolanie sa zrodilo uprostred 2. svetovej vojny, v čase keď v ich dedine zúrili boje a spolu s celou rodinou sa museli skrývať v úkrytoch. Práve vtedy ju prenikla silná túžba naplno sa zasvätiť Bohu, ktorá ju podnietila urobiť si vo svojom vnútri sľub: „Ak ostaneme nažive a naša dedina nebude zničená, pôjdem do kláštora“. Ani po skončení vojny ju táto túžba neopustila a tak dňa 22. novembra 1945 vstúpila k sestrám dominikánkam v Košiciach, kde 15. augusta 1947 zložila prvé sľuby a 27. decembra 1953 doživotné sľuby. Jej prvotné nadšenie a odhodlanie naplno sa zasvätiť Bohu nezmarili ani roky komunizmu, počas ktorých si sestry museli prejsť rôznymi ťažkosťami. Už počas formácie sr. Monika začala študovať na gymnáziu v Košiciach, aby si doplnila stredoškolské vzdelanie. Pre nastupujúci nový režim však musela svoje štúdium prerušiť. V auguste 1950 v rámci tzv. akcie „R“ bola sr. Monika spolu s ostatnými spolusestrami násilne vyvezená z komunity a následne prešla rôznymi sústreďovacími kláštormi: cez Kostolnú pri Trenčíne, Krásnu Lípu v severných Čechách, až do Malej Štáhle pri Rýmařove. Na nátlak štátnych cirkevných úradov sa v roku 1954 museli sestry na prechodné obdobie rozísť a prežiť niekoľko mesiacov u svojich príbuzných. Ich silná túžba po Bohu a po spoločnom živote ich však viedla k odvážnej myšlienke – domáhať sa svojich práv priamo u prezidenta prostredníctvom listu. Táto ich odvaha priniesla svoje ovocie. Po čase sa im naskytla príležitosť spoločne sa zamestnať v dojčenskom ústave v Dunajskej Lužnej, časť Nová Lipnica. Sr. Monika vnímala túto skutočnosť ako „podivuhodné Božie riadenie“. Pôsobila tu celých 39 rokov, od roku 1955-1984. Okrem toho, že si postupne doplnila stredoškolské vzdelanie a s láskou sa starala o malé deti, pôsobila tiež ako katechétka a mnohých pripravovala k sviatostiam. Po dovŕšení dôchodkového veku v r. 1984 sa stala súčasťou komunity v novopostavenom charitnom dome v Dunajskej Lužnej, časť Nové Košarišská, kde ešte niekoľko rokov vypomáhala v administratíve a zastávala službu generálnej sekretárky. Svoje odhodlanie a túžbu naplno sa zasvätiť Bohu prežívala vo vernosti a vytrvalosti až do konca svojho života. Posledné roky bola zvlášť odkázaná na starostlivosť svojich spolusestier, v prítomnosti ktorých sa pokojne vrátila do domu Otca....

Zomrela sr. M. Monika Beluščáková OP

Dňa 7. mája 2021, zaopatrená a posilnená sviatosťami, sa pokojne vrátila do Otcovho domu naša spolusestra M. Monika Beluščáková OP. Pohrebné obrady sa uskutočnia v piatok 14. mája 2021 o 11.00 hod. na cintoríne v Dunajskej Lužnej, časť Jánošíková. Sv. omšu za našu spolusestru budeme sláviť po pohrebných obradoch vo farskom Kostole Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej....

Sr. M. Klára sa vrátila do domu Otca

Dňa 18. januára 2021 vo veku 91 rokov zomrela sr. M. Klára Lengyelová OP. Narodila sa 7. septembra 1929 v Košickej Polianke. Svoj život zasvätila Bohu vstupom do Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy v Košiciach, kde 16. augusta 1948 zložila prvé sľuby a 26. júla 1954 doživotné sľuby. Po zložení prvých sľubov bola asignovaná do komunity v Stropkove, kde sa starala o farský kostol a pomáhala v komunite.  V auguste 1950 v rámci tzv. akcie „R“ bola sr. M. Klára spolu s ostatnými spolusestrami násilne vyvezená z komunity. Nasledujúce roky prežila vo viacerých sústreďovacích kláštoroch na Slovensku a v severných Čechách a pracovala v rôznych továrňach.  Počas rokov 1955–1986 pôsobila v Dojčenskom ústave v Dunajskej Lužnej. Po páde komunizmu v roku 1991 sr. M. Klára bola jednou z prvých sestier, ktoré sa vrátili do Košíc, aby tu obnovili činnosť kongregácie. Mnohí si ju z tohto obdobia pamätajú ako kostolníčku v Kostole Krista Kráľa, kde pôsobila viac ako 10 rokov. Jeseň svojho života strávila v Dunajskej Lužnej. Pokiaľ jej to zdravotný stav dovoľoval, s láskou a nasadením vypomáhala pri domácich prácach v komunite. Svoje zasvätenie prežívala vo vernosti a vytrvalosti po celý svoj život. Posledné obdobie bola odkázaná na starostlivosť svojich spolusestier, v blízkosti ktorých sa pokojne vrátila do domu Otca....

Mojou hlavnou pohnútkou bolo, je a bude až do konca posväcovať sa a robiť dobro druhým.

Tieto slová boli životným mottom sr. M. Beáty Anny Gubačovej, ktorú si Pán dňa 4. mája 2020 vo veku 88 rokov života povolal k sebe. Narodila sa 13. marca 1932 v Kendiciach pri Prešove. Mala štyroch súrodencov. Dňa 1. augusta 1947 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Košiciach, kde dňa 15. novembra 1949 prijala na znak vstupu do noviciátu rehoľné rúcho. V auguste 1950 došlo v rámci likvidácie kláštorov k tzv. akcii „R“, dôsledkom ktorej bola sr. M. Beáta spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená z Košíc do rôznych sústreďovacích kláštorov. Najskôr do Kostolnej pri Trenčíne, kde dňa 12. novembra 1950 zložila prvé sľuby, potom do Krásnej Lípy v severných Čechách a krátko na to do Malej Štáhle u Rýmařova. Počas rokov 1953 – 1961 pôsobila sr. M. Beáta v Ústave sociálnej starostlivosti v Mlynskom seku, kde sa s láskou venovala deťom. Ďalšími miestami jej pôsobenia boli Slovenská Ľupča a Jiřetín pod Jedlovou. V r. 1962 – 1968 pracovala sr. M. Beáta v Domove dôchodcov v Libniči. Od roku 1969 do 1996 pôsobila sr. M. Beáta v Dojčenskom ústave v Novej Lipnici, kde poskytovala trpezlivú a láskavú starostlivosť malým deťom. Dňa 14. júla 1957 tu zložila doživotné sľuby.  Po páde komunistického režimu na podnet vdp. Štefana Dragúňa začala sr. M. Beáta s veľkým nadšením a láskou navštevovať chorých a starších ľudí v Dunajskej Lužnej. Pravidelne viedla i modlitbové stretnutia s miestnymi farníčkami. Tie, ktoré sa na týchto stretnutiach nemohli zúčastniť, chodievala navštevovať a povzbudzovať do ich domovov. Chorým a nevládnym ľuďom vo farnosti vždy ochotne zabezpečila aj kňaza, aby mohli prijať sviatosť zmierenia, Eucharistiu a sviatosť pomazania chorých. Svoje poslanie takto napĺňala v darovaní sa pre druhých cez skutky duchovného a telesného milosrdenstva. Od roku 1996 žila v spoločenstve svojich spolusestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde ako dôchodkyňa vypomáhala na kláštornej vrátnici a podľa potreby sa zapájala do domácich prác. Jeseň svojho života prežívala vo veľkej vďačnosti a odovzdanosti do Božích rúk. Denne obetovala svoje modlitby a utrpenia za potreby Cirkvi, dominikánsku rehoľu, kongregáciu a za príbuzných. Nech odpočíva...

Zomrela sr. M. Beáta Gubačová OP

Dňa 4. mája 2020, zaopatrená a posilnená sviatosťami, sa pokojne vrátila do Otcovho domu naša milovaná sestra M. Beáta Anna Gubačová OP. Pohrebné obrady sa uskutočnia v piatok 8. mája 2020 o 11.00 hod. na cintoríne v Dunajskej Lužnej, časť Jánošíková. Sv. omšu za našu spolusestru budeme sláviť po pohrebných obradoch vo farskom Kostole Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej....