„Radujte sa všetci v Pánovi“ (Flp 3,1)

Čo je to radosť? Radosť máme, ak po dlhšej dobe stretneme priateľa, tešíme sa, ak nájdeme vec, ktorú sme stratili, radosť prežívame, ak sa nám podarí urobiť niečo dobré, no najväčšou radosťou je stretnutie s Pánom v Eucharistii a vo Svätom písme. Sestry na Ukrajine prežívali radosť v čase fašiangov, keď spolu s deťmi a ich rodinami zorganizovali karneval pre deti v materskej škole a tiež vo farnosti vo Fridišove. V materskej škole sa deti tešili zo súťaží a zo „sladkého stola“. Na farskom karnevale radostnú atmosféru doplnila tombola, tanec i agapé. Všetci plní radosti ďakovali Bohu za spoločne strávený čas, vzájomnú komunikáciu a príjemnú atmosféru, ktorá im pomohla vstúpiť do ticha pôstneho obdobia, aby mohli prežívať radosť v Pánovej blízkosti… Sr. Mária...

FRA ANGELICO

  Ukrytá pod klenbou a krídlami anjela. Chránená plotom záhrady. Strážkyňa Božieho tajomstva, ktorú modrá farba prikrýva ako nebesia. Magdaléna plačúca v záhrade, ktorej slzy vzal Záhradník, aby nimi polieval kvety v záhrade. Dominik plačúci s Trpiacim, ktorého kríž zviera tak silno, že sa navždy spojí s každým, kto trpí.       Jednoduchý pôvab a svetlo vychádzajúce odnikiaľ,  kompozícia a prelínanie časov. I náhle zjavenie v čase. Starostlivá práca na detailoch ozdôb, ktoré postavy skrášľujú ako ovocie na strome, ktoré má čas oberačky. Jasné a žiarivéfarby. Božský dych, ktorý rozfúkal veci na nejasné škvrny. Jeho majstrovské zachytenie detailov sa vzápätí mení  na nepochopiteľné škvrny, ktorými „rezignoval“ nad tajomstvom, aby mu prenechal plnú moc. Majstrovský maliar, ktorý do svojich malieb ukryl vo svojich záhradách záhady a v kompozíciách rébusy, ktoré odhaľujú svoj závoj i dnes. Blažený si, Fra Angelico, ktorý si videl svetlo, ktorým Boh prikrýva svoje tajomstvo. Ponúkam Vám dnes obraz NEVESTY, ktorá očakáva svojho ženícha. Je zahalená v TAJOMSTVE  svojej túžby a jemnučký závoj nežne prekrýva ústa, aby bol v nej priestor pre niečo väčšie než sú naše SLOVÁ. Jej veľké výrazné oči sú ako studienka, ktorá osvieži a oblaží deň. VŠÍMAJ si svetlo, ktoré prikrylo dnešný  deň. Sr. M. Blažeja & fr. Mannes Peter Sedlák,...

Pôst – čas milosti

„Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom!“ (Joel 2, 12) Takto sa k nám Boh prihovára v liturgii na Popolcovú stredu, ktorá je vstupnou bránou do pôstneho obdobia. Každého z nás pozýva  k osobnému obráteniu, ktoré výstižne vyjadruje grécky pojem metanoia. Znamená zmenu zmýšľania, vnútorného nastavenia, či nového životného postoja. A ako k takej zmene dôjsť? Niekoľko podnetov pre jej dosiahnutie môžeme nájsť aj v ďalších liturgických čítaniach. Sv. Pavol nás v Druhom liste Korinťanom (5, 20) vyzýva: „Zmierte sa s Bohom!“ V 51. žalme sa žalmista úprimne modlí a naliehavo prosí Boha o zmilovanie a odpustenie jeho neprávostí, o čisté srdce, o pevnosť charakteru, o stálu prítomnosť Ducha Svätého v jeho živote, o prežívanie radosti z daru spásy, o ochotu slúžiť, až napokon o otvorenie jeho pier, či úst ohlasovať Božiu slávu blúdiacim. Teda zmierenie sa s Bohom, ako aj s blížnym a so sebou samým, je základným predpokladom toho, aby sme naše srdce mohli úplne nasmerovať na Boha. V evanjeliu sv. Matúša (6, 6) nás Ježiš ubezpečuje, že Boh, náš Otec, vidí aj v skrytosti. A preto čokoľvek, čo vykonáme z lásky k Bohu pre druhých – či už je to darovanie almužny, modlitba alebo rôzne druhy pôstu – si Boh vždy všimne. Vidí do nášho srdca, vie o našom úmysle a vo svojom čase nás odmení – požehná dobrodeniami a milosťami, ktoré potrebujeme. Osobne sa ma zvlášť dotklo Ježišovo zdôraznenie skrytosti pri modlitbe. Myslím si, že túto skrytosť je možné vnímať aj v inom než len v priestorovom zmysle. Keď sa chcem modliť, mám vojsť do svojej izby – do vnútornej svätyne môjho srdca, kde je prítomný sám Boh, môj Stvoriteľ a Vykupiteľ. Mám zatvoriť za sebou dvere, čiže vo svojom vnútri mám vytvoriť priestor samoty a intimity, kde som len ja a On. Až potom je možné modliť sa, teda vzájomne komunikovať, čo si vyžaduje predovšetkým schopnosť nielen rozprávať, ale aj načúvať, mlčať a zotrvávať v tichej prítomnosti. Takéto stretnutie s Bohom potom vedie k zmene zmýšľania, k väčšej vnútornej slobode a disponovanosti pre Jeho zámery. A napokon i k ochotnejšiemu a radostnejšiemu nasadeniu sa v službe pre blížnych. Kiež by bolo aj tohoročné pôstne obdobie, hoci sprevádzané početnými ťažkosťami a výzvami spojenými s pandémiou, časom milostivým. Časom, v ktorom sa môžeme denne stretať s Bohom v našom najhlbšom vnútri – vo svätyni nášho srdca. Tu sa s Ním môžeme zhovárať tvárou v tvár ako s najlepším Priateľom o všetkom, čím žijeme, čo nás trápi, z čoho máme strach i čo nás teší a za čo sme vďační. Sr. M. Gabriela...

Láska a priateľstvo

Bl. Jordán Saský je známy ako ten, ktorý svojou láskou, svätosťou a radostnou povahou priťahoval mnoho mladých mužov a žien, ktorí sa rozhodli nasledovať Krista v Reholi kazateľov. Vyžaroval z neho hlboký pokoj, súcit, obetavosť, vytrvalosť a neoblomná dôvera v Boha. Jordán ma začal fascinovať, keď som si prečítala jeho knihu Libellus a listy, ktoré písal bl. Diane d’Andalo. Carlos Aspiroz Costa OP nazval tieto listy perlou dominikánskej spirituality, ktorá dokazuje, že je možné, aby Božia láska premieňala ľudské srdcia vrelou bratskou láskou. Priateľstvo a láska sú Božími darmi, ktoré nás otvárajú pre druhých a dávajú nám silu darovať samých seba. Aj Jordánove listy Diane hovoria o takomto druhu spojenia a sebadarovania. Láska medzi Jordánom a Dianou nie je majetnícka, ani výlučná. Je otvorená pre Krista a pre druhých. Spojila ich Ježišova láska, ktorá prežiarila ich srdcia a dala ich láske hĺbku, čistotu a stálosť. To možno badať v jednom z Jordánových posledných listov: „Milovaná, keďže ťa nemôžem vidieť na vlastné oči tak často, ako by si si priala a ja by som tiež chcel, aby som našiel útechu v tvojej prítomnosti, predsa je pre mňa malou potechou a utíši sa túžba môjho srdca, keď ťa môžem navštíviť svojimi listami… Na tom však, čo si navzájom napíšeme, záleží len málo, milovaná: v našich srdciach je vášeň našej lásky v Pánovi, ktorou so mnou hovoríš a ja s tebou…“ Jordán veril, že ich pozemská láska bola len predzvesťou tej nebeskej, ktorá sa naplní až vtedy, keď sa ocitnú vo večnej láske Boha, ktorý je spoločenstvom Otca, Syna a Ducha Svätého. Možno nás prekvapuje intenzita Jordánovej lásky k Diane a jeho vášnivá túžba byť v jej prítomnosti. Timothy Radcliffe OP však poznamenáva, že priblíženie sa k tajomstvu lásky znamená aj to, že budeme milovať konkrétnych ľudí: niektorých ako priateľov, k niektorým budeme cítiť hlbokú náklonnosť a možno niektorých budeme milovať vášnivejšie. Aj Kristus mal priateľov a učeníkov, ktorí ním boli zvlášť milovaní. Spomeňme si napríklad na apoštolov Jána a Petra, Máriu Magdalénu, Lazára, Máriu a Martu. Dianina láska poskytla Jordánovi nielen silu, radosť či útechu v starostiach, ale v jeho srdci rozdúchala ešte viac plameň lásky a dala nový rozmer jeho životu. Pomohla mu dozrieť a byť tým, kým sa mal stať podľa Božieho zámeru. Ak chceme teda kázať o Bohu, ktorý je Láska a ktorý bol zranený kvôli nám, naučme sa kráčať v jeho láske a nebojme sa milovať a byť zraniteľnými. Sr. M. Terézia...

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes