„Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom!“ (Joel 2, 12) Takto sa k nám Boh prihovára v liturgii na Popolcovú stredu, ktorá je vstupnou bránou do pôstneho obdobia. Každého z nás pozýva k osobnému obráteniu, ktoré výstižne vyjadruje grécky pojem metanoia. Znamená zmenu zmýšľania, vnútorného nastavenia, či nového životného postoja. A ako k takej zmene dôjsť? Niekoľko podnetov pre jej dosiahnutie môžeme nájsť aj v ďalších liturgických čítaniach. Sv. Pavol nás v Druhom liste Korinťanom (5, 20) vyzýva: „Zmierte sa s Bohom!“ V 51. žalme sa žalmista úprimne modlí a naliehavo prosí Boha o zmilovanie a odpustenie jeho neprávostí, o čisté srdce, o pevnosť charakteru, o stálu prítomnosť Ducha Svätého v jeho živote, o prežívanie radosti z daru spásy, o ochotu slúžiť, až napokon o otvorenie jeho pier, či úst ohlasovať Božiu slávu blúdiacim. Teda zmierenie sa s Bohom, ako aj s blížnym a so sebou samým, je základným predpokladom toho, aby sme naše srdce mohli úplne nasmerovať na Boha. V evanjeliu sv. Matúša (6, 6) nás Ježiš ubezpečuje, že Boh, náš Otec, vidí aj v skrytosti. A preto čokoľvek, čo vykonáme z lásky k Bohu pre druhých – či už je to darovanie almužny, modlitba alebo rôzne druhy pôstu – si Boh vždy všimne. Vidí do nášho srdca, vie o našom úmysle a vo svojom čase nás odmení – požehná dobrodeniami a milosťami, ktoré potrebujeme.
Osobne sa ma zvlášť dotklo Ježišovo zdôraznenie skrytosti pri modlitbe. Myslím si, že túto skrytosť je možné vnímať aj v inom než len v priestorovom zmysle. Keď sa chcem modliť, mám vojsť do svojej izby – do vnútornej svätyne môjho srdca, kde je prítomný sám Boh, môj Stvoriteľ a Vykupiteľ. Mám zatvoriť za sebou dvere, čiže vo svojom vnútri mám vytvoriť priestor samoty a intimity, kde som len ja a On. Až potom je možné modliť sa, teda vzájomne komunikovať, čo si vyžaduje predovšetkým schopnosť nielen rozprávať, ale aj načúvať, mlčať a zotrvávať v tichej prítomnosti. Takéto stretnutie s Bohom potom vedie k zmene zmýšľania, k väčšej vnútornej slobode a disponovanosti pre Jeho zámery. A napokon i k ochotnejšiemu a radostnejšiemu nasadeniu sa v službe pre blížnych.
Kiež by bolo aj tohoročné pôstne obdobie, hoci sprevádzané početnými ťažkosťami a výzvami spojenými s pandémiou, časom milostivým. Časom, v ktorom sa môžeme denne stretať s Bohom v našom najhlbšom vnútri – vo svätyni nášho srdca. Tu sa s Ním môžeme zhovárať tvárou v tvár ako s najlepším Priateľom o všetkom, čím žijeme, čo nás trápi, z čoho máme strach i čo nás teší a za čo sme vďační.
Sr. M. Gabriela OP
