Stretnutie Ježiša pri studni našich túžob s túžbou jeho srdca
Prišiel do mesta Sychar, unavený z cesty si sadol k studni, bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš je povedal: „Daj sa mi napiť.“ (por. Jn 4, 6-8)
Ježiš nemusel ísť touto cestou. Prečo išiel cez Samáriu, keď Židia sa so Samaritánmi nestýkali, lebo ich považovali za podsadnutých zlým duchom? Prečo si sadol v čase najväčšej horúčavy a páľavy k studni, na miesto, ktorému sa v tom čase všetci vyhýbajú? Je smädný a čaká. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Akú vodu od nej Ježiš chcel, čím chcel uhasiť svoj smäd? Je to smäd jeho túžby po nás, po našej láske, po našej odpovedi na jeho lásku. On je prvý, ktorý čaká na miestach a v situáciách, kde by sme ho vôbec nečakali.
Každý z nás má studňu svojho života, ku ktorej prichádzame aby sme uhasili náš smäd po porozumení, prijatí, láske… Aké sú naše túžby? Čím napĺňame studňu nášho života? Nebojme sa stretnúť s Ježišom pri studní našich túžob, s túžbou jeho srdca po nás. Nechajme naplniť našu studňu života jeho prítomnosťou, milosťou, láskou… „Keby si poznala Boží dar a vedela kto je ten, čo ti to hovorí, ty by si prosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ On je prameň aj voda. Chce, aby sme ho prosili: „Pane daj mi tu vodu!“ Túži vstúpiť do každej chvíle nášho života, aj tam, kde by sme nechceli pustiť nikoho. Jeho túžba ho ženie do Samárie nášho srdca, tu je príčina, prečo si sadá v horúčave ku studni… On túži po nás viac, než si to vieme predstaviť…
