Keď dávame, strácame. On vidí aj v skrytosti. Vidí, čo strácaš, keď sa rozhodneš dať. Čas, slovo, pozornosť, peniaze, svojvôľu, milovaných, … Vidí a vie. A stane sa, že našu obetu vynahradí v takej forme, ako sme mu ju v dôvere odovzdali. Stane sa, že nášho pomyselného Izáka (čosi, čo je nám vzácne, ale z istého dôvodu sme to Bohu odovzdali), zachráni skôr, ako bude obetovaný. No a stane sa, že sa z hory vraciame sami, pretože naša obeta bola spálená. Avšak On vždy vie, čo robí.
Keď skúsime strácať pre Neho, zistíme, že sa to dá. A že to niekedy dokonca ani nebolí. A niekedy to zase bolí poriadne.
Nereptajme. Keď strácame pre ľudí (napr. almužna) či priamo pre Boha (napr. modlitba), stretnime sa s Ním v srdci. Na tom mieste, ktoré nik nevidí. Na tej pomyselnej hore, kde i my prinášame obetu a sme tam len my a Boh. Zastavme sa pri Darcovi všetkého dobra. Lebo on vidí aj v skrytosti!
