Bol raz jeden kráľ…

Touto rozprávkovou vetou zahájil svoj príhovor duchovný otec Peter Sýkora počas bohoslužby v predvečer tohoročného sviatku Krista Kráľa v košickom kostole Krista Kráľa. A nám prítomným sa vynorili v mysliach spomienky na detstvo. Akého kráľa však my oslavujeme dnes, zaznelo nie ráz z úst kazateľa. Je to Kráľ s paradoxnými kráľovskými poctami. Hľa náš Kráľ! – s tŕňovou korunou, zahalený plášťom, prikrývkou mnohých rán, ktorého žriedlom úspechu nie je  moc, ale láska a služba. Na iný paradox tohto Kráľa poukázal v odpustovej kázni počas slávnostnej sv. omši košický dekan, otec Allan Tomáš. Vláda tohto Kráľa sa ukazuje bez moci, je viac premožený ako víťazný. Obrazom tejto nie – vlády je trpiaci starozákonný Baránok. Baránok nemý, bez hlasu. On je predobrazom nášho Kráľa a v ňom sa zrkadlia i dnešní hladní, smädní, pocestní – nemí, často krát tiež bez hlasu. Hľa náš Kráľ! Gestá tohto Kráľa sú pre nás neustálou výzvou prijať spôsob jeho kraľovania. Spôsob prijatia tohto dnešného trpiaceho baránka. Lebo kedykoľvek má v našom srdci miesto strádajúci človek, vtedy v ňom kraľuje Kristus Kráľ a novodobí trpiaci baránok...

Nespočítateľné dary

Na sviatok sv. Alberta Veľkého sr. M. Zdislava, spolu so sestrami domovskej košickej komunity i sestrami iných komunít, si pripomenula a v kruhu sestier slávila a ďakovala Bohu za vzácne jubileum – 70 rokov zasväteného života. „Prežívam v srdci veľkú VĎAKU voči Pánu Bohu za dar rehoľného povolania a vytrvania v ňom v čase komunistického prenasledovania. Boli sme štyri novicky. Svoje prvé sľuby sme skladali po tom, čo nás v jeden augustový deň vyviezli z košického kláštora. Novým domovom, ale sústreďovacím, sa nám stal v tom čase už prázdny kláštor redemptoristov v Kostolnej pri Trenčíne. Novým apoštolátom sa nám stalo zamestnanie v Merine – továrni na výrobu látok. Svoju prvú profesiu sme skladali o polnoci 15. novembra v prítomnosti kňaza, generálnej predstavenej a zopár sestier. Ale i toto sú veľké Božie dary.”  Tak spomína na výnimočné chvíle svojho zasväteného života sr. Zdislava. Jubilejný deň sa celý niesol oslavou božích darov. Počnúc sv. omšou a z nej plynúceho bohatstva Božieho slova a Eucharistie, pokračujúc množstvom úprimným gratulačných  prianí a vďaky. V nich má nepochybne pevné miesto pracovitosť sr. Zdislavy, dôvera i slová povzbudenia a neustála modlitba adresovaná za mladé sestry a ich apoštolát v kruhu...

Katechéza na cintoríne

Katechéza nemusí prebiehať len v triede, jej miestom môže byť aj cintorín. V sobotu 14. novembra sa 21 detí z Mukačevskej farnosti spolu so sr. Lýdiou a niektorými rodičmi vybrali na cintorín neďaleko Mukačeva, aby sa dozvedeli niečo viac o duchovnej pomoci, ktorú môžu poskytnúť tým, ktorí nás predišli do večnosti. Krátku katechézu zakončili modlitbou sv. ruženca za zosnulých – najsilnejšou zbraňou proti zlému. Reagovali tak na výzvu Svätého Otca Františka, ktorý v tomto roku predĺžil možnosť získania odpustkov pre zomrelých veriacich na celý november. Po návrate do Mukačeva ich v komunite sestier čakalo malé pohostenie. Posilnení na duchu i na tele sa vrátili do svojich domovov s poslaním – šíriť radostnú správu a nezabúdať na tento silný prejav lásky voči tým, ktorí nás predišli do večnosti....

Na všetkých svätých

Myšlienkou pomoci počas testovania na Covid 19 sa sestry dominikánky začali zaoberať krátko pred začatím jeho pilotného projektu na Orave a v Bardejove. K rozhodnutiu ich motivovali každodenné správy o nedostatku potrebných zdravotníkov a dobrovoľníkov. Najprv sa prihlásili dve sestry ako dobrovoľníčky počas testovania v Bardejove, boli pridelené do testovacích tímov v dvoch obciach bardejovského okresu – Tarnov a Hrabské. Po tejto skúsenosti sa k nim pridali ďalšie dve sestry a počas nasledujúcich dvoch víkendov celoplošného testovania sa stali súčasťou odberných tímov v obci Petrovany. Ich zapojenie do testovania spočívalo v službe zdravotníčky, administratívnych dobrovoľníčok a pomoci s prípravou občerstvenia. Zúčastnené sestry spomínanú skúsenosť vyjadrili slovami: „Pozitívnym testom sme hľadeli „z tváre do tváre“, rovnako nositeľom vírusu, ktorý neobišiel tehotnú mamičku, staršiu pani či okatú malú školáčku…“ Napriek obavám a realite, s ktorou sa sestry stretli, vnímajú tento čas ako dar:  „Počas dlhých dní testovaní sme zažili priateľstvo a harmóniu medzi dovtedy neznámymi ľuďmi, pozornosť voči slabším, mimoriadnu diskrétnosť, schopnosť hodiny sústredene pracovať v tíme bez prestávky, výbornú organizáciu a ústretovosť zástupcov miestnych úradov, armády a polície.“     Skúsenosť sestier s testovaním sa odohrala v rozmedzí dvoch výnimočných sviatkov. Začala krátko pred sviatkom Všetkých svätých a skončila v čase, keď slávili Všetkých svätých dominikánskej rehole.  Sestry tento sviatočný čas strávili v odberných tímoch. Svoju spomienku na nevšedný spôsob slávenia ukončujú takto: „Veríme, že to boli svätí, ktorí nám pomohli zvládnuť dlhé dni testovaní, a dúfame, že to budú tiež oni, s čou pomocou a na čí príhovor raz budeme od pandémie Covidu oslobodení.“...

Týždeň modlitieb za dominikánske povolania

Milá Dominikánska rodina, v dňoch od 9. novembra do 15. novembra 2020 sa už tretí krát uskutoční týždeň modlitieb za dominikánske povolania. Je to pre nás vzácny týždeň, ktorý nasleduje za Sviatkom všetkých dominikánskych svätých. Spojme sa v modlitbe ako jedna rodina a prosme jednomyseľne, aby sv. Dominik mal aj dnes svojich nasledovníkov na Slovensku.    ...