Touto rozprávkovou vetou zahájil svoj príhovor duchovný otec Peter Sýkora počas bohoslužby v predvečer tohoročného sviatku Krista Kráľa v košickom kostole Krista Kráľa. A nám prítomným sa vynorili v mysliach spomienky na detstvo.
Akého kráľa však my oslavujeme dnes, zaznelo nie ráz z úst kazateľa. Je to Kráľ s paradoxnými kráľovskými poctami. Hľa náš Kráľ! – s tŕňovou korunou, zahalený plášťom, prikrývkou mnohých rán, ktorého žriedlom úspechu nie je moc, ale láska a služba.
Na iný paradox tohto Kráľa poukázal v odpustovej kázni počas slávnostnej sv. omši košický dekan, otec Allan Tomáš. Vláda tohto Kráľa sa ukazuje bez moci, je viac premožený ako víťazný. Obrazom tejto nie – vlády je trpiaci starozákonný Baránok. Baránok nemý, bez hlasu. On je predobrazom nášho Kráľa a v ňom sa zrkadlia i dnešní hladní, smädní, pocestní – nemí, často krát tiež bez hlasu.
Hľa náš Kráľ! Gestá tohto Kráľa sú pre nás neustálou výzvou prijať spôsob jeho kraľovania. Spôsob prijatia tohto dnešného trpiaceho baránka. Lebo kedykoľvek má v našom srdci miesto strádajúci človek, vtedy v ňom kraľuje Kristus Kráľ a novodobí trpiaci baránok víťazí.
