Vzdialili sa, aby boli blízko

Aj krása je jedným z mien Boha. Atmosféra do leta vstupujúcej Banskej Štiavnice toto poznanie viacrozmerne umocňovala. V dňoch 26. – 29. júna mesto prijalo asi stovku ľudí, ktorí sa stretli na Dotyku krásy organizovanom dominikánskou rodinou. Vstupnú prednášku zameranú na približovanie sa duchovne odlišných kultúr ponúkol košický umelecký reštaurátor Milan Špak. Podujatie už každoročne vyskladané z mozaiky tvorivých dielní (napr. maľba, hudba, divadlo, fotografia) zjednocovala myšlienka ODVZDIAĽOVANIA. Téma bola predstavená v rozmere podvojnej optiky, vzďaľovania sa a približovania. Cez tvorbu si mohli účastníci uvedomiť situácie, v ktorých boli vzdialení. Mohli tiež prežiť, že Boh – Krása – Obraz sa ako prvý približuje k človeku a podnecuje ho ísť mu v ústrety. Dvadsaťročná Miriam uchopila tému slovami: „ … keď sa dieťa vzdiali od rodičov, aby našlo svet … … keď sa človek vzdiali od sveta, aby našiel seba … … keď sa dvaja vzdialia od seba, aby našli medzi sebou Boha …“ Zvláštny rámec tohtoročnému Dotyku krásy dala spomienka na tvorbu nedávno zosnulej českej výtvarníčky Adrieny Šimotovej (1926 – 2014). Podľa nej je v umení potrebné nastúpiť na cestu zbavovania sa nadbytočného balastu, smerovať k podstate. Dominikán Mannes Marušák viackrát zdôraznil, že  táto pravda platí aj v živote človeka. „Neunavujte svoje srdce zbytočným blúdením“, vyzval účastníkov. Jana Juhásová    ...

Návšteva Ľvova

Ľvov je administratívne centrum Ľvovskej oblasti, národno – kultúrne a vzdelávacie centrum Ukrajiny, kde žije okolo 729 000 ľudí. Do tohto 8 storočí starého, kráľom Danielom Romanovičom založeného mesta, sme sa spolu so sestrou Sáviou OP a siedmymi dievčatami z Mukačeva vybrali preskúmať úzke uličky preplnené históriou , pamiatkami s krásnou architektúrou a množstvami malých obchodíkov. Ako sme sa dozvedeli, názov tohoto mesta je odvodený od mena kniežaťa Leva Danieloviča , syna zakladateľa. Patrónom mesta je sv. Juraj. Skoro ráno 23. júna sme vycestovali vlakom z Mukačeva do Ľvova. Je to asi 244 km. Za 6 hodín „masáže“ na starých drevených laviciach vo vlaku sme dorazili okolo obeda do kláštora našich bratov dominikánov, ktorý sa nachádza v centre mesta niekoľko metrov od rezidencie biskupa. Otec Jakub, ktorý nás už netrpezlivo čakal, nás vrelo privítal a o pol hodiny po rýchlom obede sme už kráčali na námestie Rinok k radnici. V Ľvove sme strávili len necelé štyri dni, ale aj tie boli preplnené poznaním, dojmami a stretnutiami. Navštívili sme niekoľko kostolov, napr. Sv. Juraja, sv. Andreja, sv. Antona, Latinskú katedrálu – Nanebovzatia Najsvätejšej Panny Márie, sv. Petra a Pavla a starú armiansku cerkvu. Veľký dojem na nás urobil bývalý dominikánsky kostol, ktorý je zasvätený Svätej Eucharistii a teraz patrí gréckokatolíkom. Pod kostolom sa nachádza múzeum, kde sa naše dievčatá oboznámili zo životom sv. otca Dominika a s históriou založenia dominikánskej rehole. Vyše 300 schodov, ktorými sme vyšli na radnicu, nám umožnilo nádherný pohľad na mesto, a o niečo neskôr sme podobný obraz mohli vidieť z Vysokého zámku – bol to však už nočný Ľvov. Pre dievčatá bolo nezabudnuteľným zážitkom nielen Národné divadlo opery a baletu, niekoľko univerzít a akadémii, ktoré sme cestou videli, ale aj múzeum zbraní, kde si mohli navliecť na ruky ťažké okovy, vliezť do klietky hanby, či vidieť rôzne nástroje mučenia. Tiež výrobňa čokolády a kávy, ktorou je Ľvov preslávený, nám asi navždy zostane v pamäti. A čo zaujalo najviac mňa? Lyčakivskij cintorín, staré uličky s prekrásnymi ornamentami a kresbami a samozrejme otvorenosť sŕdc našich bratov dominikánov v Ľvove, ktorí nás prijali a s ktorými sme zažili nočné dobrodružstvo, keď sme sa o 2. hodine ráno postavili z postele priamo do 2-centimetrovej vody, ktorá striekala z prasknutej rúry. Na zbieranie vody s uterákmi a svetrami, myslím, že nikto z nás tak skoro nezabudne. A čo sa týka Lyčakivskoho cintorína, to je osobitná kategória. Tento cintorín vznikol v 17. storočí. Pochovávali tu len veľmi významných ľudí: spisovateľov, básnikov, hudobných skladateľov, významných činiteľov kultúry, vedy a umenia a bohatých ľudí. Tak staré, krásne a rozmanité sochy ľudskej veľkosti a pamätníky človek len tak ľahko nevidí. Sv. Michal, archanjel, stojaci vysoko na kopci v časti, kde sú pochovaní vojaci UHA /Ukrajinska Halicka armada/, stojí akoby na stráži s poskladanými krídlami. Určite nie bezdôvodne je...

Letný tábor v Buštine

Konečne nastala očakávaná chvíľa pre deti – prázdniny. Na Ukrajine končí škola už v máji, takže 16. júna sme vyrazili na tábor do Buština. Spolu nás bolo 47 – deti od 8 do 14 rokov, dve sestry (sr. Sávia a sr. Lýdia), kňaz – o. Peter Žarkovský, pani kuchárky a dominikánski spolupracovníci. Tábor bol určený pre prvoprijímajúce deti (v počte 25) a tiež pre deti, ktoré navštevujú katechézy u nás v kláštore. Témou tohoročného tábora boli „Blahoslavenstvá“. Pomocou prednášok, hier, filmov , eRko-tancov a osobného príkladu sme sa snažili odovzdať deťom posolstvo, ako byť šťastným a ako urobiť šťastnými i ľudí okolo nás. Každodenný sv. ruženec a sv. omša, ranná a večerná modlitba posilnili vieru týchto detí a boli dôkazom toho, že modliť sa môžeme aj celý deň a ani nás to neunaví. Ak všetko, čo robíme, robíme s Bohom v srdci uvedomujúc si Jeho prítomnosť, naša modlitba preteká srdcom. Tohto roku sme oslavovali na výlete aj narodeniny jedného dievčatka. Ešte asi nikdy nezažilo niečo tak pekné: Už skoro ráno, keď sme vstali, zoradili sa všetky dievčatá pri jej posteli a spievali „Mnohaja lita“ (chlapci spali na druhej strane budovy). Na obed bolo slávnostné pozdravenie a večer torta a darčeky. Bolo to tak dojímavé, že jedno asi 8-ročné dievčatko nás prosilo, či nemôžeme zostať do ďalšieho pondelka, kedy má aj ona sviatok. Deťom sa veľmi páčil aj športový deň, ktorý spočíval v rôznych súťažiach (skákanie vo vreci, preťahovanie lanom, skákanie na jednej nohe, utekanie s fúrikmi, beh s loptičkou na lyžičke a pod.) a aktivita, ktorú dostali ako odmenu – kúpanie v jazere. Asi 14 km od Buština sme objavili krásnu odpočinkovú zónu s jazerom, loďkami, hojdačkami, domčekmi a hôrkami. Deti skákali do vody z mostíka, spúšťali sa na šmykľavke, plavili sa na vodných bicykloch a na loďkách. Nás len „boleli hlavy“, kde nabrať toľko chleba, aby sme takú masu nakŕmili, keďže sme pojedli 3 razy viac ako po iné dni. V obchode chleba nebolo, a my sme boli ďaleko od chaty. Ale Boh sa vždy postará a nenechá v núdzi tých, ktorí v Neho skladajú nádej. Šesť dní ubehlo ako voda a my sme sa hoci unavení, ale radostní a spokojní vrátili domov. Ani nám nevadili drevené lavice vo vlaku a takmer  celé 4 hodiny jazdy sme prespali ako po ťažkej fuške. Sr. Lýdia...

Priviedli deti k štedrému Hostiteľovi

Ježiš prichádza, aby nás nekonečne obohatil, nie preto, aby nám niečo vzal. K Jeho štedrému stolu priviedli v nedeľu 25. mája rodičia v Dunajskej Lužnej 43 detí. „Bol čas, keď sme ich priviedli k svätému krstu a prišiel čas, keď sme ich ako anjelikov priviedli k prvému svätému prijímaniu,“ vystihla tento jedinečný okamih pani, ktorá na záver slávnosti prehovorila v mene všetkých rodičov. Priviesť k stolu Kristovho Tela a Krvi znamená však oveľa viac, ako zúčastniť sa slávnostného sprievodu na začiatku špeciálnej svätej omše. Farnosť Dunajská Lužná ponúkla, od októbra 2013 do mája 2014, rodičom a deťom program, v ktorom sa „privádzanie“ zo strany rodičov a celého kresťanského spoločenstva mohlo stať hlboko pravdivým gestom. Súčasťou programu boli večerné stretnutia pod vedením kresťanských manželov, ktorí ochotne odpovedali na povolanie svedčiť o svojej viere a potrebe kresťanskej výchovy v rodinách. Prvé stretnutia prebehli v „dušičkovom čase“ (od 4. do 7.11), keď bola brána sestier dominikánok otvorená pre všetkých, ktorí mali záujem viesť svoje deti k viere v Ježišovu prítomnosť medzi nami. Jedným z  cieľov tejto novej iniciatívy bolo, aby rodičia primeraným spôsobom vysvetlili svojim maličkým, prečo sú pokrstené, akým spôsobom k nim hovorí Boh, a čo patrí k dôstojnému prijatiu Pána Ježiša v Eucharistii. Päť krát v roku odznela vo farských oznamoch správa, že stretnutie sa uskutoční a že sú naň pozvaní všetci rodičia. V adventnom a pôstnom období sa uskutočnila duchovná obnova. Niektorí pozvanie prijali vždy, iní len raz alebo dvakrát. Reakcie boli rôzne: „Nehnevajte sa, ale pre mňa to nie je“; „Ďakujem, bolo to krásne!“; „Nemohli by sme mať podobné stretnutia každý týždeň?“; „Nie je ľahké zdieľať sa o duchovných veciach.“ Zo strany väčšiny však slovná reakcia neprišla. Len z ich tvári sa dalo niečo vyčítať. V nejednom prípade, sa jeho alebo jej tvár vyjasnila do priateľskejšieho úsmevu. Jednou z priorít programu je, že apeluje na slobodu a zodpovednosť. Pripustenie detí k prvému svätému prijímaniu nebolo podmienené účasťou rodičov na večerných stretnutiach. Dôležité je, aby si rodičia a deti uvedomili, že to majú myslieť vážne a aby neskončili svoje praktizovanie viery v momente, keď sa ich žiadosť vyplní. Potrebné je pokračovať, a  preto aj budúci rok budú deti a rodičia pozývaní stretávať sa a spoločne prehlbovať svoju eucharistickú vieru. Svet nevie oceniť poklad večného života, ale veriaci si ho vážia a urobia všetko preto, aby priviedli svojich synov a dcéry nielen k prameňu vody života, ale aj k prameňu života v Bohu, ktorý nikdy...

Deň radosti

Máme veľkú radosť a ďakujeme Bohu, že nám požehnal krásnu akciu pre 50 deti z farnosti Šarišské Michaľany: Farský deň radosti. V sobotu 7.6.2014 najprv sme boli účastní na sv. omši, pri ktorej 4 deti z detského domu prijali prvý krát Pána Ježiša, jedna z nich prijala aj krst a birmovku. Potom sme išli na faru na chutný guláš, ktorý ukuchtil p. farár, nasledovalo podelenie detí do skupín, katechézu o Panne Márii s rôznymi aktivitami si pripravila sr. Simeona. Ďalšia časť programu bola na ihrisku pri detskom dome, kde prebiehali rôzne športové disciplíny. Nakoniec si deti ešte zatancovali priamo v prírode, vyhodnotili sme snahu a usilovnosť skupín a každého odmenili keksíkom. Sr....