Klasická teológia sv. Tomáša Akvinského nás učí, že nebeský Otec je prameň, z ktorého vychádzame a sme na ceste k nemu. Jeho milovaný Syn je na čele tohto návratu. Preto je dôležité, že od krstu s ním tvoríme jedno telo. On v nás a my v ňom kráčame domov k Otcovi. A keď prídeme do svojho cieľa, je potrebné jedno jediné – musíme byť spoznaní. Ak sme vyšli zo stvoriteľských rúk ako obrazy Syna a ozveny Slova, je potrebné, aby sme sa takto predstavili aj pri návrate do objatia večného Otca.
Eucharistická premena spočíva hlavne v tomto eschatologickom kráčaní celého Božieho ľudu v Kristovi domov. Nejde však o fyzické kráčanie, ale o proces napredovania a rastu, ktorý spočíva v neustálej snahe o pripodobnenie sa Synovi. Aby sme sa mu vedeli čo najlepšie pripodobniť, jeho slová a jeho gestá pri sv. omši, tradované od poslednej večere, nám nastavujú zrkadlo. Mali by sme sa mu podobať v tom, čo je podstatné – v dávaní seba samých pre život sveta podľa jeho príkladu. Tvárou tvár najsvätejšej obeti, by sme mali rozoznať v akom stave je tento Boží obraz v nás – či je znetvorený narcistickým sebectvom, alebo sme vernou kópiou eucharistickej lásky.
Takýmto spôsobom rozmýšľam o vzťahu eucharistickej liturgie ku kresťanskému životu už roky. A preto ma vyrušili slová Exupéryho v Citadele: „I ženu omrzí milenec, ochotný stať sa na dôkaz svojej lásky obyčajnou ozvenou a zrkadlom. Svoj vlastný obraz nikto nepotrebuje. Potrebuje teba, ktorý si zbudovaný ako pevnosť a máš svoje jadro, na ktoré narážam.“ Keď Otec chce v nás rozpoznať obraz Syna, znamená to, že od nás vyžaduje popretie ľudskej jedinečnosti? Tváre svätých, ktorých sme prednedávnom slávili, nám kričia, že nie! Tak isto tváre dominikánskych svätých, ktorých slávenie sa blíži, nám kričia, že nie! Ich jedinečný a osobitný spôsob vyjadrenia lásky Syna k Otcovi nám jednoznačne svedčí o opaku.
Neviem vôbec pochopiť, ako to Boh robí, ale nebo sa určite hmýri rôznorodosťou prejavov úcty k nemu. Je to farebnejší svet, ako by sme očakávali. Je tam neskutočná harmónia najrozličnejších tónov a množstvo nebeských liturgií. Každý svätý je pevnosť s originálnou architektúrou, ktorá ukrýva jedinečný poklad neopakovateľného putovania v Kristovi. A predsa každý svätý, keď vyšiel zo sveta, kde spoznával len nejasne akoby v zrkadle, a začal vidieť priamo z tváre do Tváre, začul tie isté slová: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Sr. M. Karola Dravecká OP
