Zaľúbený obraz v zrkadle

5. nov. 2020 | Aktuality, Články

Klasická teológia sv. Tomáša Akvinského nás učí, že nebeský Otec je prameň, z ktorého vychádzame a sme na ceste k nemu. Jeho milovaný Syn je na čele tohto návratu. Preto je dôležité, že od krstu s ním tvoríme jedno telo. On v nás a my v ňom kráčame domov k Otcovi. A keď prídeme do svojho cieľa, je potrebné jedno jediné – musíme byť spoznaní. Ak sme vyšli zo stvoriteľských rúk ako obrazy Syna a ozveny Slova, je potrebné, aby sme sa takto predstavili aj pri návrate do objatia večného Otca.

Eucharistická premena spočíva hlavne v tomto eschatologickom kráčaní celého Božieho ľudu v Kristovi domov. Nejde však o fyzické kráčanie, ale o proces napredovania a rastu, ktorý spočíva v neustálej snahe o pripodobnenie sa Synovi. Aby sme sa mu vedeli čo najlepšie pripodobniť, jeho slová a jeho gestá pri sv. omši, tradované od poslednej večere, nám nastavujú zrkadlo. Mali by sme sa mu podobať v tom, čo je podstatné – v dávaní seba samých pre život sveta podľa jeho príkladu. Tvárou tvár najsvätejšej obeti, by sme mali rozoznať v akom stave je tento Boží obraz v nás – či je znetvorený narcistickým sebectvom, alebo sme vernou kópiou eucharistickej lásky.

Takýmto spôsobom rozmýšľam o vzťahu eucharistickej liturgie ku kresťanskému životu už roky. A preto ma vyrušili slová Exupéryho v Citadele: „I ženu omrzí milenec, ochotný stať sa na dôkaz svojej lásky obyčajnou ozvenou a zrkadlom. Svoj vlastný obraz nikto nepotrebuje. Potrebuje teba, ktorý si zbudovaný ako pevnosť a máš svoje jadro, na ktoré narážam.“ Keď Otec chce v nás rozpoznať obraz Syna, znamená to, že od nás vyžaduje popretie ľudskej jedinečnosti? Tváre svätých, ktorých sme prednedávnom slávili, nám kričia, že nie! Tak isto tváre dominikánskych svätých, ktorých slávenie sa blíži, nám kričia, že nie! Ich jedinečný a osobitný spôsob vyjadrenia lásky Syna k Otcovi nám jednoznačne svedčí o opaku.

Neviem vôbec pochopiť, ako to Boh robí, ale nebo sa určite hmýri rôznorodosťou prejavov úcty k nemu. Je to farebnejší svet, ako by sme očakávali. Je tam neskutočná harmónia najrozličnejších tónov a množstvo nebeských liturgií. Každý svätý je pevnosť s originálnou architektúrou, ktorá ukrýva jedinečný poklad neopakovateľného putovania v Kristovi. A predsa každý svätý, keď vyšiel zo sveta, kde spoznával len nejasne akoby v zrkadle, a začal vidieť priamo z tváre do Tváre, začul tie isté slová: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

Sr. M. Karola Dravecká OP

Zo života

Spojila ich bl. Imelda

Spojila ich bl. Imelda

Dňa 2. mája 2024 do komunity v Dunajskej Lužnej zavítala milá návšteva. Na návštevu prišli štyri mamy so svojimi deťmi v rôznom veku, od najmladšieho 3-ročného až po veľkých 12-ročných chlapcov. Iniciatíva vyšla od samotných mám, ktoré sa s deťmi  rozprávali o bl....

Púť do Obišoviec

Púť do Obišoviec

Sestry dominikánky z Konventu Krista Kráľa v Košiciach sa spolu s bratmi dominikánmi a farníkmi vybrali 8. mája na sviatok Panny Márie, patrónky Rehole kazateľov, na spoločnú púť.Putovali sme do blízkej diecéznej svätyne v Obišovciach, aby sme tak spoločne prosili...

Spomíname na sr. Miriam OP

Spomíname na sr. Miriam OP

Životná púť sr. Miriam nebola ľahká, i napriek tomu nikdy nestrácala nádej a nevzdávala sa ani v posledných dňoch svojho života. Sr. Miriam sa narodila 24. septembra 1930 v Hlohovci. Mala päť súrodencov.  Jej detstvo bolo poznačené ťažkou...

Nedeľa výnimočnej radosti

Nedeľa výnimočnej radosti

„Štvrtá pôstna nedeľa -  Nedeľa  radosti -  Laetare,  sa v našom dome stala výnimočne radostnou“ povedala sr. Blažeja.  V nedávno postavenom dome sa prvý krát stretli všetky sestry z Konventu sv. Otca Dominika v Petrovanoch, aby oslávili spolu so sestrou ŠTEFÁNIOU...