„A kto dvíha múr, kto stavia múr, skončí ako otrok medzi múrmi, ktoré postavil, bez horizontov“ (Fratelli tutti čl. 27). Dala by sa táto ťaživá veta z encykliky svätého otca povedať obrátene ako pozitívne vyjadrenie? Nastávajúca spomienka na blahoslaveného biskupa z Oránu ma pobáda k tomu, aby som to skúsila. Mohlo by to znieť nasledovne: “A kto znižuje múr, kto rúca múr, skončí ako slobodný na veľkom priestranstve, kde vidí horizonty…“ Takto vnímam odkaz Piera Claverieho, ktorý sa znovuzrodil tým, že sa usiloval nanovo objaviť „druhého“. Rozhodol sa, že ten „druhý“, „cudzí“ musí dostať v jeho živote svoje miesto, aby už neboli žiadne múry, hranice, oddeľovania sa. Príklad našiel v Ježišovi Kristovi, ktorý si nevybral jednu časť ľudstva a druhú odmietol. Vedel, že On miloval všetkých a kvôli tomu zomrel. Bol tiež verným nasledovníkom otca Dominika pochádzajúceho z mesta Caleruega – miesta premenlivých obzorov. Odkiaľ je výhľad často ako keby nekonečný. Svätého Dominika a blahoslaveného Piera delia od seba stáročia, ale spája ich výnimočná láska prekračujúca hranice uzavretých a pohodlných svetov. Obidvaja vykročili k „druhému“ a našli v Božom Synovi, ktorý vylial svoju krv za všetkých, motiváciu na rozšírenie srdca. Pokladali druhých za vzácnych bez ohľadu na ich morálny profil, spoločenské postavenie alebo náboženské presvedčenie. Svojimi životmi varovali všetkých, že ak sú schopní byť len so seberovnými, tvoria uzavreté svety (porov. Fratelli tutti, čl. 104).
Sr. M. Karola OP
