
Dar – kto je tu darca a kto obdarovaný? Všetci poznáme odpoveď. Aj odpoveď na otázku:
“Kto, alebo čo je pre nás najväčším darom“ poznáme. Počúvame o nej od malička. Kedy sme však túto pravdu bytostne precítili?
Neodškriepiteľnú zásluhu na zavedení slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi má pápež Urban IV., ktorý bol v tom čase na Petrovom stolci (1261-1264). Tento pápež vynikal veľkou úctou k sviatosti Eucharistie. V Luttichu dala podnet k úcte Najsvätejšej Sviatosti mníška Juliana z cisteriánskeho kláštora na vrchu Kornillon. Venovala všetok svoj voľný čas návšteve a poklone eucharistického Krista v kostole. Spomedzi dominikánskych svätcov je to sv. Tomáš Akvinský, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o úctu Najsvätejšej Eucharistie. Sám je známy tým, že napriek svojej učenosti a múdrosti, dokázal veľmi dlho rozjímať o tomto tajomstve viery. Napísal niekoľko hymnov, ktoré doteraz Cirkev používa ako piesne k oslave Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Sekvencia, „Lauda, Sion, Salvatorem“ (Chváľ, Sion, Spasiteľa), je „opravdivým traktátom o Sviatosti lásky.
Chváľ, Sione, Spasiteľa,
chváľ Pastiera, Živiteľa,
v hymnách, piesňach hlas svoj zvýš.
Koľko máš síl, toľko snaž sa:
tak je veľká jeho krása,
že ju chváliť nestačíš.
Živý chlieb, čo život dáva,
dnes naozaj podľa práva
ospevovať treba nám.
Ten chlieb nad večerným stolom
lámal dvanásť apoštolom
skutočne náš drahý Pán.
Buď mu chvála, plná, jasná,
slávnosť príjemná a krásna,
v srdci vrúcne plesanie.
(Výber z oslavného hymnu k oslave Sviatosti Oltárnej „Lauda, Sion, Salvatorem“ )
Všetci dnes v srdci vrúcne plesajme! Tú krásu, ktorú chváliť nestačíme. Krista, ktorý sa rozdal do poslednej kvapky krvi a nič za to nechce. Len skromne čaká na naše – „ďakujem a milujem“.
Sr. Karmela OP











