Prvú marcovú nedeľu sa zavreli aj brány Domova sv. Dominika. Od tohto dňa obyvatelia domova nemohli prijímať žiadne návštevy a nemohli ísť ani von z areálu. Všetko sú to nutné opatrenia proti možnej nákaze na COVID 19.
Čo sa však za bránami domova dialo?
Ťažko opísať smútok nad nemožnosťou stretávať sa so svojimi najdrahšími. Chýbali povzbudenia, pohladenia, bozky, dobré slovo a aj niečo dobré od najbližších. Bola a stále pretrváva veľká izolácia. Obyvateľov spája s príbuznými túžba po vzájomnom stretnutí, modlitba za ochranu pred nákazou a aj občasné telefonáty alebo videohovory.
Sv. omše sú sledované v kaplnke cez médiá. Po nich je možné prijať Ježiša v Eucharistii, ktorý je posilou pre všetkých. Je znamením jeho prítomnosti aj v čase po nanebovstúpení a naplnením jeho prísľubu, že aj keď odíde, nenechá nás ako siroty. Prejavom toho, že starší a bezvládni ľudia nie sú ani v čase tejto nútenej izolovanosti bez Otca je, že sa tešia zo života, ktorý sa všade rozvíja. Kvitnú kvety a stromy, zvieratká privádzajú na svet svoje mláďatká, v záhrade rastie cibuľka, reďkovka… Vo všetkom okolo je možné vnímať život a jeho Tvorcu.
