Tieto slová boli životným mottom sr. M. Beáty Anny Gubačovej, ktorú si Pán dňa 4. mája 2020 vo veku 88 rokov života povolal k sebe. Narodila sa 13. marca 1932 v Kendiciach pri Prešove. Mala štyroch súrodencov. Dňa 1. augusta 1947 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Košiciach, kde dňa 15. novembra 1949 prijala na znak vstupu do noviciátu rehoľné rúcho. V auguste 1950 došlo v rámci likvidácie kláštorov k tzv. akcii „R“, dôsledkom ktorej bola sr. M. Beáta spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená z Košíc do rôznych sústreďovacích kláštorov. Najskôr do Kostolnej pri Trenčíne, kde dňa 12. novembra 1950 zložila prvé sľuby, potom do Krásnej Lípy v severných Čechách a krátko na to do Malej Štáhle u Rýmařova. Počas rokov 1953 – 1961 pôsobila sr. M. Beáta v Ústave sociálnej starostlivosti v Mlynskom seku, kde sa s láskou venovala deťom. Ďalšími miestami jej pôsobenia boli Slovenská Ľupča a Jiřetín pod Jedlovou. V r. 1962 – 1968 pracovala sr. M. Beáta v Domove dôchodcov v Libniči. Od roku 1969 do 1996 pôsobila sr. M. Beáta v Dojčenskom ústave v Novej Lipnici, kde poskytovala trpezlivú a láskavú starostlivosť malým deťom. Dňa 14. júla 1957 tu zložila doživotné sľuby. Po páde komunistického režimu na podnet vdp. Štefana Dragúňa začala sr. M. Beáta s veľkým nadšením a láskou navštevovať chorých a starších ľudí v Dunajskej Lužnej. Pravidelne viedla i modlitbové stretnutia s miestnymi farníčkami. Tie, ktoré sa na týchto stretnutiach nemohli zúčastniť, chodievala navštevovať a povzbudzovať do ich domovov. Chorým a nevládnym ľuďom vo farnosti vždy ochotne zabezpečila aj kňaza, aby mohli prijať sviatosť zmierenia, Eucharistiu a sviatosť pomazania chorých. Svoje poslanie takto napĺňala v darovaní sa pre druhých cez skutky duchovného a telesného milosrdenstva. Od roku 1996 žila v spoločenstve svojich spolusestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde ako dôchodkyňa vypomáhala na kláštornej vrátnici a podľa potreby sa zapájala do domácich prác. Jeseň svojho života prežívala vo veľkej vďačnosti a odovzdanosti do Božích rúk. Denne obetovala svoje modlitby a utrpenia za potreby Cirkvi, dominikánsku rehoľu, kongregáciu a za príbuzných.
Nech odpočíva v pokoji!
