„Kontemplácia, kontemplovať“ boli kľúčové slová, nad ktorými sa zamýšľali sestry dominikánky počas formačných dní.
V košickej komunite sestier sa formačný deň uskutočnil 9.októbra a 16. októbra v Dunajskej Lužnej. Brat Reginald Slavkovský OP, ako prizvaný hosť, v svojich príhovoroch siahol k niektorým velikánom kontemplácie.
Myšlienky sv. Kataríny Sienskej, Majstra Eckharta, Thomasa Mertona či sv. Pavla alebo sv. Juliany z Norwich sa akoby stretli v pohľade na osobu človeka, v ktorej sú zjednotené dve centrá, či časti duše: vonkajšie ja (ego)a vnútorné ja.
Ego je povrchné, prestrojené, neustále sa porovnávajúce s druhými. Jeho hybnou silou je strach. Cíti sa byť ohrozené, preto agresívne bráni svoju identitu, mení emócie. Utieka sa k minulosti alebo k budúcnosti. Vnútorné, hlboké ja predstavuje zjednotenie s Bohom. Je skryté našim zmyslom a vnímaniu. Je za myslením a emóciami, pretože ich môže pozorovať bez hodnotenia. Jeho stav je hlboký pokoj. Je naplno v prítomnosti, žije v spojení s druhými a so všetkým, čo existuje. Výzvou pre človeka, ktorý sa usiluje kontemplovať, je preto nechať „rozpúšťať svoje ego“.
Nielen jednotlivé osoby, ale aj spoločenstvo ako celok je pozvané žiť kontemplatívne – teda z evanjeliového ducha a nie z kolektívneho ega. Nie je najdôležitejšie to, aby spoločenstvo rástlo a mohlo sa prezentovať výsledkami, ale aby žilo vernosťou evanjelia. Aj týmito slovami na záver stretnutia povzbudil prítomné sestry fr. Reginald.
Sestry mali možnosť v menších skupinách zdieľať svoje osobné skúsenosti s kontempláciou a tiež sa zamýšľali nad súvisom kontemplácie s komunitným životom a apoštolátom. Myšlienka, že kontemplatívna modlitba postupne rozpúšťa ego, rezonuje snáď v každej sestre, ktorá sa zúčastnila formačného dňa kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy.
