Z Božieho slova vieme, že Ježiš mnohých ľudí uzdravil. V evanjeliu dnešnej nedele sú uzdravenie slepého a okolnosti tohto uzdravenia opísané tak dopodrobna, že to zaberá jednu celú kapitolu z Jánovho evanjelia. Od začiatku až do konca vidieť v texte veľmi veľa otázok. Pýtajú sa učeníci, okolití ľudia, farizeji, dokonca aj slepý, ktorého Ježiš uzdravil. Vďaka týmto otázkam môžeme vidieť nielen Ježišovo pôsobenie, ale aj správanie ľudí, farizejov a uzdraveného.
Všetko to začalo jednou otázkou učeníkov: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“. Ježiš dáva odpoveď slovom, aj gestom. „Majú sa na ňom zjaviť Božie skutky“ a potiera ho blatom. Slepý, o ktorom rozprávajú, sa zrazu ocitne s blatom na očiach. Nedal k tomu súhlas, no ani sa nebráni. A s týmto nepríjemným bremenom na očiach má kráčať k rybníku Siloe a umyť sa. Nevieme, ako dlho musel kráčať s blatom na očiach (ešte vo väčšej temnote). Už nemal čo stratiť. Ktovie, aké boli jeho vnútorné pocity počas kráčania k rybníku Siloe. Po umytí padá z jeho očí nielen blato, ale mizne aj slepota. Bol to veľký šok pre neho samého, aj pre okolie. A prichádzajú ďalšie otázky, ktorým nie je koniec… Nik sa ho však nepýta, ako sa cíti, veď sa mu v jednej chvíli zmenil život. Nik sa s ním neteší! Všetkých zaujímajú otázky typu – ako, kde, kedy? A prečo práve v sobotu! Ako majú ďaleko k jeho vnútru… No Ježiš, tak ako ho uzdravil, nenecháva ho samého. Znova ho vyhľadá, aby mu pomohol uveriť.
V každodennom živote stretávame ľudí v rôznych životných situáciách. Mnohí potrebujú, aby im niekto načúval, kráčal s nimi, rozumel im… Potrebujú, aby sa cez nás šírila radostná zvesť. Cez naše slová a gestá empatie sa môžu na iných a možno aj na nás samých „zjaviť Božie skutky“. Sme pozvaní vidieť a tešiť sa z malých, či veľkých vecí. Mať vnímavé srdce a ďakovať za chvíle, keď nám ľudia dovolia kráčať s nimi, pomôcť im niesť ťažkosti, kríže, aby sa ich temnota zmenila na svetlo.
Sr. Avila Kováliková OP
