Končiaci sa Jubilejný rok slávený v našej reholi, v ktorom si pripomíname 800-té výročie narodenia sv. Dominika pre nebo i jeho duchovný odkaz znázornený obrazom Mascarelly, upriamuje náš pohľad na život spoločenstva bratov Rehole kazateľov, ktorý pokračuje v dejinách. V kontexte večnosti obraz poukazuje na budúcnosť definitívneho spoločenstva členov rehole – spoločenstva v nebi.
Toto nebeské spoločenstvo dokázal majstrovsky zviditeľniť bl. Fra Angelico (1395-1455) obrazom Posledného súdu. Okrem vážnosti udalostí „posledných vecí“ obraz fragmentom tanca anjelov znázorňuje biblické tušenie toho, „čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo“ (1 Kor 2,9). Spasený, blažený človek je anjelmi pozývaný do tanca. V malom priestore zdieľa spoločenstvo s mnohými nebeskými oslávencami.
Výjav tanca anjelov je obrazom Božieho tanca lásky. Poukazuje na vzájomné prenikanie troch božských osôb a ich vzájomný vzťah dávania a prijímania. Sv. Ján Damascenský (650-754) vyjadruje trojičnú vzťahovosť pojmom perichoresis, čo v pôvodnom význame slova znamená „chodiť dookola“. V gréckom prostredí týmto pojmom je označený svadobný tanec aspoň troch osôb pohybujúcich sa v kruhu, pričom v hudobnom tanečnom tempe vytvárajú jeden tanečný celok. U Damascenského pojem perichoresis odkazuje na spoločenstvo Trojice. Každý, kto sa necháva preniknúť Božou milosťou a láskou, dostáva účasť na tanci s Bohom.
V spomenutom obraze Fra Angelico zapája do božskej perichoresis nielen postavy anjelov, ale i ľudských nebeských oslávencov, medzi ktorými môžeme zazrieť mnohých členov našej rehole.
V biblickom kontexte je tanec časom intímneho prežívania blízkosti Boha. Je synonymom osláv, radosti a slobody. Pohľad na radostný tanec anjelov a zvítavanie sa s oslávenými bratmi a sestrami akosi zhmotňuje nebeské prostredie. A nás, ktorí máme reálnu účasť na ďalšom utkávaní pomyselnej nite rehole, pozýva k netypickej a predsa srdcu blízkej forme modlitby. V nej zasnúbenie nadobúda vôňu plnosti a neba.
Sr. Alberta OP
