Stiahnite si tento dokument ako pdf
Vypočuli sme si Božie slovo. Homília nám, dúfajme, pomohla objaviť tajomstvá Božej vôle. Teraz sme pripravení recitovať Krédo. Pre prvých kresťanov recitovanie Kréda znamenalo odvážne a riskantné skoncovanie s predošlým životom. Vyznanie viery predpokladá rozhodnutie opustiť cestu zla a zvoliť si cestu dobra. Ide o proces obrátenia, v ktorom je nevyhnutné vzdať sa ilúzie nezávislosti a uveriť Božiemu slovu. Obrátenie je najkrajší zázrak „znovuzrodenia“ človeka, je najväčším spoločným dielom Boha a človeka, ktoré spôsobuje, že kresťania sa stávajú dobrými a úrodnými stromami, pretože ponorili svoje konáre do tečúcej vody, vyhnali výhonky v nezvyčajnej úrodnosti a priniesli dobré ovocie.
Prvotná Cirkev celé stáročia usilovala o to, aby našla vhodné slová na vyjadrenie svojej viery, že Ježiš nebol len obyčajným prorokom, Božím poslom, polobohom, anjelom, ale pravým Bohom. (…) Znova vidíme, že naša viera nie je v prvom rade súhlas s faktami o Bohu, ale priateľstvo s Bohom.
T. Radcliffe
Potom ako sa veriaci priblížili k oltáru a začali prežívať priateľstvo s Bohom, stali sa, podľa sv. Ambróza, dobrými a úrodnými stromami. Stali sa záhradou, v ktorej Pán nachádza potešenie, keď prijíma svoj pokrm v deťoch a maličkých tohto sveta. Oni potrebujú „jesť“ dobré ovocie života svojich rodičov, aby mohli rásť a vzmáhať sa.
Prvé stretnutie: animátori – rodičia
Mt 13, 1-9
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.
Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“
Mt 13, 1-9
Podnety k reflexii
Za Ježišom raz prišla jeho matka a jeho bratia a chceli sa s ním rozprávať. A Ježiš im odkázal: Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, ten mi je bratom, sestrou a matkou. Namiesto telesného príbuzenstva, je tu vyzdvihnuté príbuzenstvo s Bohom, otvorené každému človeku, ktorý naplnený Duchom Svätým koná vôľu Otca, vyjadrenú v slove Syna. Človek je povolaný prijať Božie slová a uskutočniť ich podľa vzoru Božej matky.
Následne po tejto epizóde Ježiš vyšiel z domu a začal učiť veľký zástup prostredníctvom podobenstiev. Každé podobenstvo hovorí o niečom, čo je známe, aby priviedlo k pochopeniu niečoho, čo je neznáme. Podobenstvá vnášajú svetlo do toho, čo sa deje v našom čase, ktorý je plný protikladov. Áno, kráľovstvo Boha tu je, ale ešte nie je v plnosti: zatiaľ ešte namáhavo pracujeme ako rozsievači alebo rybári, ešte sme nedošli k radostnej hostine.
Prvé podobenstvo u Matúša je o rozsievačovi. Je to jediné podobenstvo, ktoré nezačína slovami: Nebeské kráľovstvo je podobné… Je to preto, že sa tu kladie pred nás otázka: „Akou zemou pre Božie kráľovstvo chceme byť?“ Ježiš hovorí, že rozsievač vyšiel a sial: plný dôvery a veľkodušnosti voči všetkým typom pôdy. Ježiš je rozprávaním týchto podobenstiev sám rozsievačom. Jeho slová sa však stretávajú okrem entuziazmu aj s neprijatím. Svojím ohlasovaním vyvoláva u niektorých nepriateľstvo. Účinnosť slova nezávisí len od ohlasovateľa, ale najmä od poslucháča, od pôdy srdca, do ktorej slovo padá.
Podobenstvo končí slovami: Kto má uši, nech počúva! Aj tento text, ktorý sme si práve vypočuli, je semenom. Rozsievanie je vždy úkon viery v semeno a v pôdu, tak ako je život vždy úkon viery v Boha a človeka. (podľa S. Fausti a ďalších)
Podnety k diskusii
- Čo nám podobenstvo hovorí o rozsievačovi?
- Čo nám hovorí o nás?
- Sme pozvaní niečo urobiť alebo niečím sa stať?
Druhé stretnutie: rodičia – deti
Prvé pochybnosti…
Deti okolo desiateho roku života sa začínajú pýtať, či je to naozaj pravda, čo sa im hovorí o Bohu. Prvé pochybnosti vo viere sú normálnou súčasťou v procese dozrievania. Deti, ktoré majú dôveru a zveria sa rodičom so svojimi otáznikmi, nepotrebujú náročné vysvetlenia. Môže im veľmi pomôcť presvedčivé svedectvo o vlastnom prežívaní viery. Rodičia by nemali deti napomínať pre ich pochybnosti, ale snažiť sa im pomôcť cez objasnenie ich problému, svedectvo a cez ovocie dobrého života.
Typ na reflexiu
Kedy môže naše chodenie do kostola deti pobúriť? Vstupujú do veku, keď budú mať tendenciu odmietať každé protirečenie medzi učením Ježiša a správaním dospelých kresťanov. Ježiš a jeho slová by sa mali stať v rodinách životným pravidlom.
Modlitba
Pane, niekedy sa zdá, že sme pôda plná kamenia a tŕnia, keď nechceme rozumieť Tvojmu slovu. Ale sme tiež dobrou pôdou, keď Ťa počúvame a snažíme sa podľa Teba žiť. Pane, Ty si trpezlivý rozsievač. Pomôž nám stať sa dobrou pôdou, kde Tvoje slovo prináša úrodu.
Tretie stretnutie: animátori—deti
Animátori pomôžu deťom objaviť, že každé „Verím“ je odpoveď Bohu, ktorý sa dáva spoznať. Potom ich pozve splniť navrhnuté úlohy:
- Vybrať si „jeden obrázok“, ktorému najviac verím a zahrať ho v skupine….
- Vybrať si jeden obrázok, ktorému mám ťažkosť veriť, a skúsiť sa na to spýtať rodičov….
