Stiahnite si tento dokument ako pdf
V liturgii slova nečítame hocijakú knihu, ale ohlasujeme Božie slovo. Kniha je len vec, ale Božie slovo je živé. Je to sám Kristus, ktorý je medzi nami prítomný a hovorí k nám. Svoju vieru v Božie slovo vyjadrujeme vždy, keď sa pred čítaním evanjelia postavíme, spievame „aleluja“, robíme tri znaky kríža so slovami „Sláva tebe, Pane“ alebo ďakujeme za Božie slovo zvolaním „Chvála tebe, Kriste“.
„Keď ideme do kostola a počúvame čítania, nie je to preto, že by sme čakali, že sa dozvieme nejaké nové fakty o Bohu, ale preto, aby sme sa s ním stretli. Isteže, môžeme to robiť aj mnohými inými spôsobmi – môžeme sa s ním stretať v našej láske, v kráse, v živote svätých ľudí. Ale v nedeľu ráno očakávame, že si v týchto čítaniach vypočujeme príbeh Božieho vzťahu k ľudstvu a že v ňom spoznáme svoj príbeh.“ (T. Radcliffe)
Aj keď väčšina z nás nikdy nezačuje Boží hlas, ktorý by nás zavolal po mene. Napriek tomu, počas liturgického slávenia, sme všetci oslovení tak ako Panna Mária biblickými slovami: „Pán s Vami“. V príbehu vzťahu lásky Boha s ľudstvom máme svoju nezastupiteľnú úlohu. Sme poslaní uvádzať jeho slová do života a byť „soľou“ a „svetlom“ sveta. Záleží od nás akú odpoveď mu dáme.
Prvé stretnutie: animátori – rodičia
Lk 4, 14-22
Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.
Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:
„Duch Pána je nado mnou,
lebo ma pomazal,
aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“
Lk 4, 14-22
Podnety k reflexii
Na základe toho úryvku môžeme spoznať Ježiša, ktorý v Nazarete predstavuje svoj „program“ založený na jubileu. Každý siedmy a neskôr každý päťdesiaty rok bol podľa židovských zákonov „sviatočným“, keď si nielen pripomínali, ale aj opätovne prežívali exodus—oslobodenie. Tak ako Jahve vyslobodil Izrael z otroctva a dal mu zbohatnúť v chudobe, tak aj Izrael má robiť to isté pre chudobných a núdznych uprostred seba, ktorí sú spútaní dlhmi a reťazami.
Od prvého momentu poslucháči v nazaretskej synagóge ostávajú Ježišom ohromení. Slová proroka Izaiáša korešpondujú s ich situáciou. Aj oni prežívajú istý druh otroctva, lebo sú pod nadvládou Rimanov. Ale hneď, potom ako si uvedomia, že „Pánov milostivý rok“ je v jeho „programe“ ohlásený nielen pre Židov, ale aj pre Pohanov, ho chcú zabiť. Stojí za povšimnutie, že Ježiš pri čítaní Izaiáša vynechal verš „deň pomsty nášho Boha“ (Iz 61, 2b) a nahradil ho veršom „utláčaných prepustiť na slobodu“. (Iz 58, 6). To, že vynechal Boží trest, bolo v rozpore s očakávaním Židov, ktorí túžili po pomste nad svojimi nepriateľmi.
Ježiš nielen dáva nový obsah predpisom jubilea, ale prehlasuje sa „mesiášom“, v ktorom sa toto Písmo naplní. On sa stavia na stranu všetkých odsunutých na okraj spoločnosti a sám sa stáva odsunutým. (podľa. T. Gray)
Podnety k diskusii
- Čo by nám Ježiš povedal dnes v našej situácii?
- Ako by sme ho prijali?
- Aké sú “vnútorné prekážky” pre prijatie Ježiša v dnešnej spoločnosti?
Druhé stretnutie: rodičia – deti
Príklad
To, či Vaše deti radi počúvajú biblické príbehy, nie je najdôležitejšie. Dôležité je, že oni Vás pozorujú. Všímajú si, kde máte vo Vašej domácnosti uloženú Bibliu. S akou láskou beriete do rúk Sväté Písmo.
S akým záujmom ho čítate. Akými pocitmi Vás napĺňa stretnutie s Bohom v jeho Slove. Či Vás vedie k stíšeniu a zamysleniu. Čítajú to z Vašej tváre, Vašich gest, zvykov, skutkov. A učia sa!
