List Svätého Otca magistrovi Rehole kazateľov pri príležitosti 800. výročia smrti sv. Dominika z Caleruegy

Bratovi Gerardovi Franciscovi Timonerovi, generálnemu predstavenému Rehole kazateľov Praedicator gratiae: spomedzi titulov pripisovaných svätému Dominikovi vyniká „kazateľ milosti“ kvôli súladu s charizmou a poslaním rehole, ktorú založil. V tomto roku, keď si pripomíname 800. výročie smrti svätého Dominika, sa s radosťou pripájam k bratom Kazateľom vo vzdávaní vďaky za duchovnú plodnosť tejto charizmy a tohto poslania, ktoré vidím v bohatej pestrosti dominikánskej rodiny, ako vyrástla v priebehu storočí. Moje vrúcne pozdravy a priania patria všetkým členom tejto veľkej rodiny, ktorá zahŕňa kontemplatívny život a apoštolské diela mníšok a rehoľných sestier, kňazské a laické bratstvá, sekulárne inštitúty a mládežnícke hnutia. V Apoštolskej exhortácii Gaudete et Exsultate som vyjadril svoje presvedčenie, že „každý svätý je jedno poslanie; je to projekt Otca na odzrkadlenie a vtelenie jedného aspektu evanjelia v určitom okamihu dejín.“ (č. 19). Dominik reagoval na naliehavú potrebu svojej doby, aby bolo nielen obnovené a oživené kázanie evanjelia, ale – ako niečo rovnako dôležité – aby sa stal aj presvedčivým svedkom povolania k svätosti v živom spoločenstve Cirkvi. V duchu všetkých skutočných reforiem sa snažil o návrat k chudobe a jednoduchosti prvého kresťanského spoločenstva, ktoré sa zhromaždilo okolo apoštolov a bolo verné ich učeniu (por. Sk 2,42). Jeho horlivosť pre spásu duší ho súčasne viedla k sformovaniu zboru odhodlaných kazateľov, ktorých láska k Svätému Písmu a integrita života mohli osvietiť mysle a nadchnúť srdcia životodarnou pravdou Božieho slova. V našej dobe, ktorá je charakteristická epochálnymi zmenami a novými výzvami k evanjelizačnému poslaniu Cirkvi, môže tak Dominik slúžiť ako inšpirácia pre všetkých pokrstených, ktorí sú ako misionári a učeníci povolaní dostať sa na každú „perifériu“ nášho sveta so svetlom evanjelia a milosrdnej Kristovej lásky. Keď hovoríme o trvalej aktuálnosti vízie a charizmy svätého Dominika, pápež Benedikt XVI. nám pripomenul, že „v srdci Cirkvi musí vždy horieť misijný oheň“ (audiencia 3. februára 2010). Veľkou výzvou pre Dominika bolo kázať evanjelium o milosrdnej Božej láske v celej jeho spásnej pravde a vykupiteľskej sile. Ako študent v Palencii si uvedomil neoddeliteľnosť viery a dobročinnosti, pravdy a lásky, čestnosti a súcitu. Ako nám hovorí blahoslavený Jordán Saský, pohnutý veľkým množstvom tých, ktorí trpeli a umierali počas krutého hladomoru, Dominik predal svoje vzácne knihy a s príkladnou láskavosťou založil centrum milodarov, kde chudobní mohli byť nasýtení (Libellus, 10). Jeho svedectvo o Kristom milosrdenstve a jeho túžba priniesť tento liečivý balzam tým, ktorí zakúšali materiálnu a duchovnú chudobu, sa mali stať inšpiráciou k založeniu vašej rehole a formovaniu života a apoštolátu nespočetných dominikánov v rôznych dobách a na rôznych miestach. Jednota pravdy a dobročinnosti našla svoj asi...

Cirkevná základná škola v Dunajskej Lužnej?

Aktívni veriaci z farnosti Dunajská Lužná v spolupráci so správcom farnosti a s Kongregáciou sestier dominikánok bl. Imeldy plánujú postaviť a zriadiť v Dunajskej Lužnej Cirkevnú základnú školu Madony Žitného ostrova. V obci už je zriadená Cirkevná materská škola Madony Žitného ostrova. Na základe pozitívnych ohlasov sa zrodila myšlienka  umožniť deťom, aby sa formovali podľa evanjeliových hodnôt aj počas ďalších 9. rokov. Išlo by o jedinečný projekt vo farnosti, ktorý by ponúkol školu s kvalitným bezplatným vzdelaním, rodinným duchom a výchovou, založenou na kresťanských hodnotách. Prednosťou školy bude celistvá výchova, ktorá bude rozvíjať všetky rozmery osobnosti dieťaťa a bude dávať dôraz na komunitný rozmer výchovy. Obraciame sa na Vás s prosbou o vyplnenie tohto formulára, ktorý nám pomôže vyhodnotiť predbežný záujem o plánovanú školu. Termín vyplnenia je do 30. júna 2021. Formulár na...

Dominikánske komunity ako ikona Trojice?

Môže byť komunitný život ikonou trojjediného Boha? Ako chápať toto tajomstvo? Východiskom nasledujúcich úvah je bezprostredná tajomná väzba medzi tajomstvom trojjediného Boha a tajomstvom Cirkvi, o ktorom hovorí aj Jánovo evanjelium. “No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.” (Jn 17, 20 – 23) Jednota medzi Otcom a Synom je tu prezentovaná ako základ jednoty spoločenstva učeníkov. Predstavuje vyžarovanie slávy, ktorú Syn už dostal od Otca a ktorú daruje spoločenstvu veriacich. Cirkev je teda tým viac vierohodnejšia a príťažlivejšia, čím viac vo svojej konkrétnej historickej podobe dokáže byť vo svete živou ikonou trojjediného Boha. Každý človek v hĺbke svojho srdca túži po plnom spoločenstve lásky, ktoré však vo svete nachádza len veľmi ťažko. Faktom je, že Cirkev je zložená z nedokonalých ľudí, čiže je na ceste k plnosti, ktorú dosiahne až za hranicami týchto dejín. V čom teda spočíva podstatná podobnosť medzi tajomstvom Trojjediného a tajomstvom Cirkvi? Predovšetkým ide o harmonické prelínanie jednoty a rozličnosti. Jednota Otca, Syna a Ducha je zároveň sprevádzaná tým, že každá z osôb, ktorá prebýva v ďalších dvoch, zostáva sama sebou. Jedine trojjediný Boh, ktorý žije v medziosobnej rozmanitosti, môže byť základom pre taký vzťah, ktorý neničí toho druhého, ale ho buduje v jeho vnútornej slobode a dôstojnosti a pozdvihuje do spoločenstva s ním. Inak povedané, trojosobný Boh je zárukou slobody a dôstojnosti každého človeka a preto spoločný život veriacich v Cirkvi rozhodne nemôže byť monotónnou uniformovanosťou, ale usporiadanou jednotou v rozličnosti a rozličnosťou v jednote. Vytváranie jednoty v mnohorakosti sa stalo aj jednou z podstatných charakteristík dominikánskych komunít. Sv. Dominik považoval spoločný život za prvé a najúčinnejšie ohlasovanie evanjelia. Túto skutočnosť potvrdzuje aj najstarší obraz sv. Dominika, na ktorom nie je zobrazený sám, ale v spoločenstve bratov.  Základným jadrom spoločného života je bratská a sesterská láska, ktorá si vyžaduje vzájomné sebadarovanie a prijatie aj s chybami a nedostatkami. Je prameňom jednoty života v spoločenstve. Ak spoločenstvu chýba vnútorná jednota, vonkajšie znaky ako žiť pod jednou strechou, nosiť ten istý habit, hlásiť sa k tomu istému povolaniu a zachovávať tie isté konštitúcie sú iba pokrytectvom. Aby sa súčasné dominikánske komunity stali živým ohlasovaním kresťanského posolstva, musia neustále čerpať z tajomstva trojjediného Boha. Ide akoby o spojené nádoby, čím viac čerpáme z tohto tajomstva, tým viac sa náš...

Ďakovali za dar povolania a vernosti

„Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo. Pánovi splním svoje sľuby pred všetkým jeho ľudom.“ Takto spieva žalmista v 116 žalme. Svoj spev vďaky zaspievalo vo svojich srdciach a počas liturgie si obnovilo svoje rehoľné sľuby päť sestier. Sr. M. Kornélia Zajacová a sr. M. Valéria Velesová si pripomenuli a s vďakou oslávili 70 rokov zasväteného života, počas ktorého vzali kalich spásy, nasledovali svojho Pána kamkoľvek šiel i v často neľahkých okolnostiach života. Na túto cestu s Pánom nastúpili pred 25 rokmi aj sestry – sr.M. Karmela Kriššová, sr. M. Barbora Nováková a sr. M. Jakuba Boššániová. Všetky jubilantky pri tejto príležitosti, v tak krásny svätodušný deň, zaspomínali na roky prežité v kongregácii a poďakovali za ne Bohu i svojim spolusestrám, ktoré ich akýmkoľvek spôsobom sprevádzali a podporovali. Ďakovnú jubilejnú svätú omšu celebroval fr. Chryzostom OP. Sestry jubilantky sa so svojou radosťou podelili so sestrami z košickej a petrovanskej komunity v kostole Krista Kráľa v Košiciach. A na záver parafrázovaná myšlienka od známeho duchovného o. Jeronýma: To, čo sa v zasvätenom živote ráta je VERNOSŤ. Vernosť zotrvania i vernosť pravdivosti života. Nech nám, všetkým sestrám v tom svojim príhovorom pomáha sv....

Od prázdneho hrobu až po kraj sveta

Krátko pred skončením veľkonočného obdobia deti v Petrovanoch „okúsili“, aké je to byť svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania. Prostredníctvom modlitby Cesta Svetla sa naplno a s fantáziou vžili do postáv Ježišovho príbehu. V osobe anjelov, Márie Magdalény, apoštolov i rybárov prežívali stretnutia so zmŕtvychvstalým, ktorý sa im v jednotlivých zastaveniach prihováral nepoznaný. Ježišovu výzvu  „choďte do celého sveta a povedzte všetkým, že som vstal“, prijali s radosťou. S nebojácnosťou a hrdosťou, že svoju úlohu zvládli, rozutekali sa k rodičom i k neznámym so slovami: „Ježiš...