Stiahnite si tento dokument ako pdf
Veľmi často sa vzďaľujeme od seba len preto, že si nedokážeme priznať chyby a nedokážeme povedať: „mrzí ma to“. Veľký význam na začiatku každej svätej omše má pobozkanie oltára, prežehnanie a úprimné priznanie si zlyhávania našej synovskej lásky voči nebeskému Otcovi.
Pobozkanie oltára: Začiatkom nášho stretnutia s Pánom na jeho hostine je bozk! Boh ako milosrdný Otec sa hádže vracajúcemu sa synovi okolo krku a obsypáva ho bozkami. Božia radosť nemá hraníc, že jeho deti našli cestu domov – víta nás bozkom.
Prežehnanie sa: Láska, ktorá sa zjavuje, má meno. Keď vyslovujeme meno Najsvätejšej Trojice, v ktorom sme boli pokrstení, staviame sa opäť pred Boha ako jeho milované deti.
Vyznanie viny: Keď sa medzi sebou rozprávame o hriechoch, neprávostiach, krutosti, veľmi často je gesto našej ruky nasmerované od seba k iným ľuďom. Každý z nás má v úvode svätej omše ukazovať nie na iných, ale na svoje srdce, z ktorého môže tiež vychádzať hnev, závisť, pýcha… Prichádzame do chrámu ako osoby so srdcom, ktoré má byť na tomto mieste premenené Božím milosrdenstvom. Keď vyslovujeme: „Pane zmiluj sa nad nami“, prosíme o opravu poškodenej nádoby srdca, aby mohla byť naplnená priateľstvom s Bohom. (podľa Š. Tyrol)
Prvé stretnutie: animátori – rodičia
Mk 1, 9-15
V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
A hneď ho Duch hnal na púšť.
Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali. Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“
Mk 1, 9-15
Podnety k reflexii
Udalosťou krstu Ježiš začína svoje pôsobenie na verejnosti. Namiesto veľkých programových rečí sa dáva pokrstiť. Ponorenie a vynorenie vo vodách Jordánu považujú biblisti za prorocký úkon, ktorý naznačuje celý jeho ďalší život zakončený smrťou a zmŕtvychvstaním. Nikto si nikdy nepomyslel, že by sa Pán mohol ponoriť až na dno našej ľudskosti a postaviť sa do jednej rady s hriešnikmi. Ježiš sa zjavuje ako solidárny so všetkými stratenými synmi a dcérami. Pretože pozná vášnivú lásku Otca k nám, stavia sa do našej pozície a ako náš brat nás túži priviesť späť k Otcovi. Boh Otec hovorí, „Ty si môj milovaný Syn,“ všetkým, s ktorými sa Kristus, plný Ducha Svätého, zjednocuje. Duch Boží obnovuje synovskú tvár človeka.
Nastal rozhodujúci okamih dejín, pretože prišlo Božie kráľovstvo. Celý Ježišov život nám ukazuje, čo je Božie kráľovstvo: Je to On sám, Boh pre človeka a človek pre Boha, ktorý naplno uskutočňuje Božiu lásku k človeku a lásku človeka k Bohu. Kráľovstvo už prišlo, ale vstup do neho je vyhradený našej slobode. Záleží na tom ako odpovieme na výzvu obrátiť sa a veriť v evanjelium. (podľa S. Fausti)
Podnety k diskusii
- Aký vzťah má Boh ku mne?
- Kde je Boh, keď som skúšaný na „púšti“ osobného a rodinného života?
- Čo mi pomáha „obrátiť sa“ a veriť v evanjelium?
- Ako by som chcel napodobniť Boha Otca vo vzťahu k mojím deťom?
Druhé stretnutie: rodičia – deti
Myslenie detí vo veku od 7-8 rokov je viazané na konkrétne reálne skutočnosti a prežité skúsenosti. Z nich vedia odvodiť základné poznanie o tom, “ako” funguje svet. Jeden konkrétny príbeh, vyrozprávaný niekým, koho majú radi a komu dôverujú, má pre ich rast v poznaní Boha väčšiu cenu ako niekoľko týždňov vysvetľovania a memorizovania náboženských poučiek.
Spomienka a svedectvo
Rodičia sú pozvaní:
- Porozprávať deťom jednu zo skutočných udalostí, keď spoznali, že Boh je Otec, ktorý ich nesmierne miluje.
- Pomôcť deťom odpovedať na otázku: „Čo sa vo mne zmení, keď viem, že Boh ma miluje?“
