1. Ježiš je prameň živej vody

12. jan. 2024 | 2. rok katechézy, Na ceste k Ježišovi

2.1 Ježiš prameň živej vody - príprava na prvé sv. prijímanie

Stiahnite si tento dokument ako pdf

V každej svätej omši sa Ježiš pre nás stáva prameňom živej vody.  Pri slávení Eucharistie zostupuje Duch Svätý, aby premenil život všetkých, ktorí vstupujú do spoločenstva s Kristovým telom a krvou. Duch Svätý nás zjednocuje s Kristom nielen počas svätého prijímania, ale aj po našom vrátení sa do bežného života. Všetci sme pozvaní rozpoznať tento Boží dar a žiť z neho. Z Eucharistie čerpáme silu pre nový začiatok v rodine, v práci a vo svete. 

Náš každodenný život sa tak stáva pokračovaním Ježišovej oslavy Boha – Otca cez uskutočňovanie lásky v Duchu a v pravde. Pri slávení svätej omše čerpáme silu žiť z Ježišovej lásky a šíriť medzi ľuďmi, s ktorými sa stretávame, Boží pokoj, dobrotu a milosrdenstvo. K tomu nám pomáha aj záverečné požehnanie, ktoré má niekedy slávnostnú formu, ako napríklad: 

Kňaz: Boh, od ktorého pochádza pravá útecha, nech vás sprevádza po všetky dni vášho života svojím pokojom a požehnaním. 

Ľud: Amen

Kňaz: Nech vás chráni pred každým nebezpečenstvom a nech upevňuje vaše srdcia vo svojej láske. 

Ľud: Amen

Kňaz: Nech rozmnoží vašu vieru, posilní nádej a roznieti lásku, aby ste horlivo konali dobré skutky, a tak si zaslúžili večný život. 

Ľud: Amen

(v období „cez rok“ IV)

Prvé stretnutie: animátori – rodičia

Jn 4, 3-15

3opustil Judeu a odišiel znova do Galiley. 4Pritom musel prejsť cez Samáriu. 5A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. 6Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. 7Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ 8Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. 9Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“11Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? 12Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ 13Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. 14Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“15Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ 

Jn 4, 3-15

Podnety k reflexii

Znovu sa stretávame s obrazom púšte, cesty, smädu. Ježiš to veľmi dobre vie: pri studni sú možné všetky stretnutia! Stretnutie s touto ženou predstavuje univerzálnu cestu k Bohu, ktorá vychádza zo všetkým spoločnej „túžby“ a z „vody“, ktorá ju naplní. Sme v Samárii. Pre Židov sú Samaritáni ľuďmi, ktorí sa vzdialili od Boha, pretože Boh prebýva len v jeruzalemskom chráme. „Ježiš unavený z cesty si sadol k studni.“ (Jn 4,6). Bolo poludnie. A v túto hodinu, cez ktorú sa obyčajne neprichádza po vodu, sa stretáva so ženou. Aj On, aj ona majú smäd, ktorý musí byť utíšený. „Daj sa mi napiť“ (Jn  4,7). Ten, kto je schopný dať, sa stavia do pozície pýtajúceho. Počiatkom všetkého je pokora Pána, ktorý prosí človeka, aby ho miloval. Ak ho milujeme, nachádzame svoj život, a jeho smäd sa utíši. 

Všetko sa odohráva pri studni, kde si Jakub nahováral nevestu Ráchel. Je tu však aj iná studňa, ktorou je žena a jej srdce so svojou tajomnou priepastnosťou. Z celého textu tušíme, že okrem vody, ktorá tíši fyzický smäd, je ešte aj iná voda, ktorú žena – hoci mala šesť mužov, ešte nenašla. Je ňou láska, po ktorej je smädný aj Ježiš – láska medzi Ženíchom a nevestou. 

Ženích je na ceste: prichádza z ďaleka a  hľadá nevestu. Tá ho konečne, po tom ako ho opustila za svitania, hneď prvý deň nachádza na poludní, v hodinu, keď bolo všetko dokonané. Z prebodnutého boku Ježiša (Jn19,34) vyteká sľúbená voda života. Je ňou dar Ducha – láska Otca a Syna, ktorú Ježiš túži priniesť všetkým.

Nielen Samaritánka, ale aj my všetci sme pozvaní objaviť prameň večného života, ktorý pri studni nášho srdca hovorí „Žíznim!“(Jn 19,28). (podľa S. Fausti)

Podnety k diskusii

Ako Samaritánka objavila Boží dar?

Aké túžby má súčasný človek a akou vodou ich tíši?

Druhé stretnutie: rodičia – deti

Nemôžeme predpokladať, že deti po svätom prijímaní si nebudú klásť otázky o tom, či skutočne prijímajú Ježiša, keď ho nevidia. Rodičia zohrávajú v tomto momente kľúčovú úlohu. Môžu svojmu dieťaťu pomôcť pochopiť, že najdôležitejšie veci nevidíme, ale vnímame ich prítomnosť podľa prejavov. Tak ako to vysvetlil deťom Benedikt XVI.

Neviditeľné veci sú najdôležitejšie

„Moja katechétka mi počas prípravy na prvé sväté prijímanie hovorila, že Ježiš je prítomný v Eucharistii. Ako to, veď ja ho predsa nevidím?“ 

Áno, nevidíme ho, ale predsa je toľko vecí, ktoré nevidíme a existujú a sú veľmi dôležité. Napríklad nevidíme náš rozum, ale to neznamená, že ho nemáme. Nevidíme našu inteligenciu, ale napriek tomu ju máme. Nevidíme našu dušu, ale máme ju a vidíme jej prejavy, môžeme rozprávať, myslieť,  rozhodovať sa a tak ďalej. Taktiež nevidíme ani elektrický prúd, a napriek tomu vieme, že existuje, vidíme, že tento mikrofón funguje, že svietia svetlá…

Jednoducho, existujú veľmi hlboké veci, ktoré dávajú život, ale ktoré nevidíme, môžeme ale vidieť a pociťovať ich dôsledky. Elektrika—nevidíme prúd, ale vidíme svetlo a tak ďalej. 

A taj vzkrieseného Krista nevidíme našimi očami, ale vidíme, že kde je Ježiš tam sa ľudia menia, stávajú sa lepšími. Je tam viac pokoja a zmierenia a tak ďalej. Pritom nevidíme samotného Boha, ale vidíme jeho dielo. Z toho môžeme pochopiť, že Ježiš, je prítomný. Ako som už povedal, neviditeľné veci sú tie najhlbšie a najdôležitejšie. A tak poďme k Pánovi, ktorý je neviditeľný, ale pritom plný sily a ktorý nám pomáha dobre žiť. (Benedikt XVI.)

Spoločná úloha

Prečítajte si spolu evanjelium Jn 4, 3-15 a pomôžte deťom odpovedať na otázku: Čo je pre mňa „živá voda“, o ktorej rozpráva Pán Ježiš? Je to niečo viditeľné?

Tretie stretnutie: animátori — deti

Modlitba

Na začiatku stretnutia si deti môžu spomenúť na svoje prvé sv. prijímanie. Čo sa v ich živote zmenilo odvtedy, čo nechodia na krížik ale na sväté prijímanie? Za čo chcú poďakovať? Na malé kartičky napíšu dary, ktoré dostavajú od Pána Ježiša a položia vedľa sviečky a obrázka s Ježišom medzi deťmi.

Príbeh

Potom si môžu spoločne prečítať poučný príbeh o palme a kameni. Príbeh si v skupinkách zdramatizujú a s pomocou animátora skúsia odpovedať na otázky: Kto je v príbehu palma? Čo to znamená mať v korune ťažký kameň? K čomu nám môže pomôcť “voda priateľstva s Pánom Ježišom”, ktorú nevidíme, ale prijímame z nej živiny, aby sme mohli rásť ?

O palme a kameni

Na okraji oázy rástla mladá palma. Jedného dňa šiel okolo človek, ktorý mal mániu všetko ničiť. Uvidel mladú palmu, vzal ťažký kameň a položil ho do stredu jej koruny. Potom so smiechom odišiel. Palma sa pokúšala túto záťaž zhodiť ale márne. Kameň sa ani nepohol. Palma sa nevzdávala, zapustila korene hlboko do zeme, aby si zabezpečila pevnú oporu. V hĺbke narazila na vodnú žilu a mohla načerpať dostatok vlahy a živín. Až teraz zbadala, že rastie. Zanedlho sa stala najväčšou a najkrajšou palmou na okolí. Po čase sa ničomník vrátil. Chcel sa potešiť z dokaličeného stromu. Zrazu sa k nemu sklonila nádherná palma, ukázala mu kameň v svojej korune a povedala: ,,Ďakujem ti, tvoje bremeno ma urobilo silnou.“

Deti si namaľujú na plagát jednu spoločnú palmu. Do jej konárov si napíšu svoje mená. Na záver si prečítajú evanjelium o žene Samaritánke Jn 4, 3 –15 a animátor napíše pod palmu nápis “Ježiš je pre nás prameň živej vody.“ 

Stiahnite si tento dokument ako pdf

Zo života

Spojila ich bl. Imelda

Spojila ich bl. Imelda

Dňa 2. mája 2024 do komunity v Dunajskej Lužnej zavítala milá návšteva. Na návštevu prišli štyri mamy so svojimi deťmi v rôznom veku, od najmladšieho 3-ročného až po veľkých 12-ročných chlapcov. Iniciatíva vyšla od samotných mám, ktoré sa s deťmi  rozprávali o bl....

Púť do Obišoviec

Púť do Obišoviec

Sestry dominikánky z Konventu Krista Kráľa v Košiciach sa spolu s bratmi dominikánmi a farníkmi vybrali 8. mája na sviatok Panny Márie, patrónky Rehole kazateľov, na spoločnú púť.Putovali sme do blízkej diecéznej svätyne v Obišovciach, aby sme tak spoločne prosili...

Spomíname na sr. Miriam OP

Spomíname na sr. Miriam OP

Životná púť sr. Miriam nebola ľahká, i napriek tomu nikdy nestrácala nádej a nevzdávala sa ani v posledných dňoch svojho života. Sr. Miriam sa narodila 24. septembra 1930 v Hlohovci. Mala päť súrodencov.  Jej detstvo bolo poznačené ťažkou...