1. Boh nás vedie na cestu slobody

Stiahnite si tento dokument ako pdf

Kňaz pri slávnostnej svätej omši nevchádza sám do presbytéria, ale ho predchádzajú miništranti, ktorí nesú kríž, sviečky a evanjeliár. Táto procesia znázorňuje Cirkev, ktorá sa nachádza na ceste k Pánovi. Vo všetkých sláveniach Eucharistie sa zhromažďujeme, lebo sme začuli pozvanie Ježiša a  vyberáme sa na cestu za ním a za slobodou, ktorú nám ponúka. Hlboký zmysel tohto obradu pochopíme vo svetle starobylého textu z knihy Exodus. Boží ľud, vedený Mojžišom, kráča smerom k slobode a učí sa dôverovať Bohu.

Úvodné obrady svätej omše nás pozývajú prežiť znovu krst ako dar Boha, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal život večný. (Jn 3, 16) Tento dar „večného“ života je pre nás tým najúžasnejším darom, ktorý chceme sprostredkovať všetkým ľuďom. 

Je to dar života v Láske. Láska zahŕňa plnosť existencie. Jej prísľub smeruje k niečomu definitívnemu. Je zameraná na večnosť. „Áno, láska je extázou, ale nie extázou v zmysle opojenia, ale extázou v zmysle cesty ako neustáleho exodu z „ja“, uzatvoreného do seba samého, k oslobodeniu v darovaní sa a práve tým aj v znovunájdení sa, ba až k objaveniu Boha.“ (porov. Benedikt XVI, Deus Caritas est, čl. 6)

Prvé stretnutie: animátori – rodičia

Ex 14,5-15,2 

⁵Keď egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol, zmýšľanie faraóna i jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a vraveli: „Čo sme to len urobili, že sme prepustili Izraelitov zo svojich služieb?!“ ⁶I dal zapriahnuť do svojho voza a svoj (bojový) ľud vzal so sebou, ⁷šesťsto vybraných vozov s inými egyptskými vozmi a na každom z nich udatných bojovníkov. ⁸Pán zatvrdil srdce egyptského kráľa, faraóna, takže sa pustil za Izraelitmi, hoci Izraeliti odišli pod ochranou zdvihnutej ruky. ⁹Egypťania sa hnali za nimi a všetky faraónove vozy a záprahy s vojskom ich zastihli, keď táborili pri mori pri Pihachirote naproti Belsefonu. ¹⁰Keď sa faraón približoval, Izraeliti zdvihli oči a videli, že Egypťania tiahnu za nimi. Tu sa ich zmocnil veľký strach a volali k Pánovi. ¹¹A Mojžišovi vraveli: „Či nebolo v Egypte hrobov, keď si nás zobral so sebou umrieť na púšti?! Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? ¹²Nehovorili sme ti o tom v Egypte, keď sme ti vraveli: »Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom!« Veď lepšie by nám bolo slúžiť v Egypte, ako zomrieť na púšti!“ ¹³Tu Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás. Lebo ako dnes vidíte Egypťanov, tak ich už neuvidíte naveky. ¹⁴Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť.“

¹⁵A Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! ¹⁶Zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora po suchu! ¹⁷Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, aby sa hnali za vami. A tak ukážem svoju moc na faraónovi a na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a na jeho záprahoch, ¹⁸aby Egypťania poznali, že ja som Pán, keď ukážem na faraónovi, na jeho vozoch a na jeho záprahoch svoju moc.“ ¹⁹Nato Boží anjel zmenil svoje miesto. Predtým šiel pred izraelskými vojmi a teraz sa odobral za ne. Aj oblačný stĺp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich. ²⁰Takto sa dostal medzi egyptské vojsko a medzi izraelské vojsko. A oblak bol na jednej strane temný, na druhej osvetľoval noc, a tak sa celú noc nedalo k tamtým priblížiť.

²¹Mojžiš však vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a more vysušil. Takto sa voda rozdelila ²²a Izraeliti prešli stredom mora po suchu, kým vody boli pre nich ako múr na ich pravici a ľavici.

²³Egypťania ich však prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a záprahy pustili sa za nimi doprostred mora. ²⁴V čase rannej stráže Pán hľadel v ohňovom a oblačnom stĺpe na Egypťanov a egyptské vojsko uviedol do zmätku. ²⁵Spôsobil tiež, že im kolesá z vozov odpadávali a že len s ťažkosťou mohli napredovať. Tu Egypťania vraveli: „Utekajme pred Izraelitmi! Veď Pán bojuje za nich proti Egypťanom!“ ²⁶A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody zliali na Egypťanov, na ich vozy a na ich záprahy!“ ²⁷I vystrel Mojžiš ruku nad more a more sa za rána vrátilo na svoje pôvodné miesto, a pretože Egypťania utekali práve proti nemu, Pán tak zahnal Egypťanov doprostred mora. ²⁸Vody sa vrátili späť a zavalili vozy, záprahy a všetky faraónove vojská, ktoré sa za nimi pustili do mora. Nezostal z nich ani len jeden. ²⁹Izraeliti však po suchu prešli stredom mora, kým vody po ich pravici a ľavici stáli ako múr.

³⁰Takto Pán v ten deň vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov a Izrael videl mŕtvych Egypťanov ležať na morskom pobreží. ³¹Izrael teda videl veľký zázrak, ktorý Pán urobil na Egypťanoch. Ľud sa bál Pána a dôveroval Pánovi i jeho služobníkovi Mojžišovi.

^15,1Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň:

„Spievať budem Pánovi,

lebo vznešený, slávne vznešený je:

koňa i povoz zmietol do mora.

²Moja sila a moja udatnosť je Pán

a stal sa mi spásou.

Toto je môj Boh, budem ho velebiť,

Boh môjho otca, budem ho chváliť.

Ex 14,5-15,2 

Podnety k reflexii

Po úvodnej modlitbe a prečítaní textu Ex 14, 5-15, 2 je možné porozprávať sa o zmene, ktorá nastala v ľude. 

1. Aký je ľud na začiatku textu? 
2. Čo sa stalo?
3. Aký je ľud na konci textu?

Vyvolený národ sa usadil v Egypte, aby unikol hladomoru, a neskôr bol zotročený. Boh sa ukázal ako veľmi súcitný a milosrdný, lebo vypočul nárek svojho ľudu a vzbudil v ňom záchrancu. Pod vedením Mojžiša sa Boží ľud vydáva na cestu do zasľúbenej zeme. Námaha a ťažkosti spojené s touto cestou sa už od začiatku stávajú silným pokušením vzdať sa a znovu sa podrobiť Egypťanom, ktorí ich prenasledujú, keď im stoja v ceste vody Červeného mora. V tejto kritickej situácii, kde človek zakúša vlastnú úbohosť, prichádza mocný Boží zásah. Mocné skutky Pána posilňujú vieru tých, ktorí unikli nebezpečenstvu, aby sa znovu vydali na cestu a slávne velebili Boha za to, čo prežili. Vody Červeného mora, ktoré hrozili Izraelitom smrťou, sa stali vodami záchrany (spásy). Preto v nich kresťanstvo od najstarších dôb videlo znamenie vody krstu. Kresťanská tradícia spája putovanie púšťou s putovaním nového Božieho ľudu k večnosti pod vedením Ježiša Krista. (Podľa Giorgio Zevini – Pier Giordano Cabra)

Podnety k diskusii 

Pre hlbšie porozumenie spoločne hľadáme odpoveď na otázky: 

1. Ako sa preukazuje vernosť Boha voči svojmu ľudu dnes? 
   
2. My, ktorí sme prostredníctvom krstu prešli zo smrti do života, vieme rozoznať znamenia Božej vernosti voči nám? Naozaj nás aj dnes Boh vyvádza zo smrti do života? 

Stiahnite si tento dokument ako pdf