Pozvanie na víkendovku

...

Sr. Karmela opäť na Slovensku

Je to už niekoľko rokov, čo  sa v našej kongregácii – sestier dominikánok  blahoslavenej Imeldy na Slovensku – zrodila, nepochybne pôsobením Ducha Svätého, túžba odpovedať na výzvy doby a nasledovať v misionárskom zápale nášho otca sv. Dominika. Našou prvou odpoveďou bolo prijatie pozvania pôsobiť na Ukrajine a po mnohých rokoch sa naše pohľady upreli na vzdialenejší kontinent – Afriku. Po pozvaní od Kongregácie sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy v Taliansku participovať a spolupracovať na misii v Kamerune sme túto ponuku prijali ako výzvu od Pána, ktorý nás pozýva zažiť s ním jedno veľké dobrodružstvo lásky v službe bratom a sestrám. A takto som dostala možnosť a príležitosť ako prvá opustiť na určitý čas Slovensko a Európu a prežiť dva bohaté a skúsenosťami naplnené roky. Po nevyhnutnej príprave som sa v nových podmienkach, v medzinárodnej spoločnosti a novej kultúre s pomocou Ducha Svätého a modlitieb všetkých, ktorí ma sprevádzali, pomaličky púšťala do práce…  Dnes som opäť na Slovensku a s láskou si spomínam na tieto dva roky naplnené Božou milosťou. Myslím, že naša prítomnosť ako sestier dominikánok  bl. Imeldy na Slovensku v Kamerune nás obohatila a ešte určite obohatí aj naďalej, prehĺbi naše vzťahy so sesterskou dominikánskou kongregáciou z Talianska a naša vzájomná spolupráca, ktorá sa úspešne začala bude naďalej prinášať ovocie predovšetkým pre tých, ku ktorým nás Pán posiela – našim kamerunským bratom a sestrám. Ďakujem Vám všetkým, drahí priatelia za Vaše modlitby, skryté obety a podporu. Prosím aj naďalej, aby ste nás sprevádzali svojimi modlitbami a to najmä sr. Lýdiu, ktorá pokračuje v tejto misii s radosťou a apoštolským zápalom. Sr. Karmela Kriššová...

Zasvätení na Ukrajine sa stretli v Ľvove

“Tu zbadal pri brehu dve lode…“ (LK 5,2). Slová Lukášovho evanjelia boli hlavným mottom stretnutia Bohu zasvätených osôb gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi na Ukrajine, ktoré sa konalo od 14. – 18. 9. 2015 v Ľvove. Stretnutia sa zúčastnilo okolo 600 rehoľníkov a rehoľníc z celej Ukrajiny. Hosťami boli aj viacerí biskupi. Program sa začal v Ľvovskej rímskokatolíckej katedrále spoločnou modlitbou sv. ruženca za pokoj na Ukrajine. Nasledovala sv. omša, počas ktorej si prítomní rehoľníci obnovili svoje rehoľné sľuby. Program nasledujúcich dní prebiehal v Ľvovskej aréne. Hlavným prednášajúcim bol p. Jozef Augustín, SJ. Veľa sa diskutovalo o vzájomnej spolupráci medzi greckokatolíckou a rímskokatolíckou cirkvou na Ukrajine. Oslovujúce boli aj svedectvá, jednotlivých rehoľníkov, medzi ktorými najviac rezonovalo svedectvo 100 ročného pátra baziliána, ako aj svedectvá kňazov, ktorí pracovali v ATO (vojna na východe Ukrajiny). Stretnutia sa zúčastnil aj Mons. Jacek Pyl, biskup pôsobiaci na Kryme, ktorý sa s účastníkmi podelil o neľahký život tamojších veriacich. Nechýbala ani práca v skupinách ako aj neformálne stretnutia počas obedov a večerí, ktoré prispeli k vzájomnému spoznávaniu a zdieľaniu. Sr. Sávia OP zhodnotila stretnutie slovami: „Bolo veľkým Božím darom že sme sa mohli stretnúť a zdieľať spoločenstvo bratov a sestier navzájom. Kresťanstvo sa začína od hlbiny, ktorú máme v sebe. Všetko sa začalo od toho dňa, keď Pán kázal Petrovi zatiahnuť na hlbinu. Aj nás volá, aby sme každý vo svojom živote zatiahli na hlbinu, kde sa stretneme so svojimi démonmi i strachom. Musíme sa najprv stretnúť zo sebou samým,  aby sme sa mohli stretnúť s Bohom a s druhými ľuďmi“. Zasvätení ukončili stretnutie slávnostnou svätou liturgiou v gréckokatolíckej katedrále sv....

Objali sme budúcnosť

aj tak sa dá pomenovať stretnutie sestier dominikánok, obsah ktorého pripravila formačná komisia. V duchu napĺňania kongregačného plánu sa sestry počas uplynulých dvoch víkendov stretli na formačnom dni v konventoch v Košiciach a v Dunajskej Lužnej. Obidve stretnutia  sa niesli v duchu myšlienky „Zdieľajme s nadšením dar zasväteného života“. Podľa slov prítomných sestier:  „Na tejto ceste si často uvedomujeme našu krehkosť a nedokonalosť, ale aj nekonečnú lásku a milosrdenstvo nášho Pána voči nám. Cez pohľad na minulosť od vzniku našej kongregácie až po dnešok sme vzdali Bohu chválu a vďaku za dar zasväteného života a za všetky jeho dobrodenia. Hovorili sme aj o prekážkach, ktoré nám veľakrát bránia k tomu, aby náš život bol viac príťažlivý pre druhých a aby vyžaroval radosť a krásu z prežívania evanjelia a ohlasovania Krista. Uvedomili sme si, ako pripomína zasväteným pápež František, potrebu decentralizácie. Naša charizma bude len vtedy živá a plodná, keď Ježiš bude v našom strede, keď zostane našou prvou a jedinou láskou. Vtedy môžeme a musíme milovať v pravde každého človeka, lebo od neho sme sa naučili, čo je to láska a ako treba milovať. Aj napriek ťažkostiam, ktorým čelíme v našom každodennom živote, nesmieme strácať nádej. Chceme preto s nádejou objať budúcnosť, tak ako nás k tomu vyzýva sv. otec...

Hľadanie, objavovanie a spoznávanie v Štiavnických Baniach

Hľadať. Objavovať. Spoznávať. Možno iba týmito tromi slovami by sa dalo opísať spoločné stretnutie stredoškolákov z východu i západu, ktoré sa konalo 27. – 31. augusta v Štiavnických Baniach. Svoju skúsenosť vyjadrila jedna z účastníčok takto: „KDE, AKO, KEDY HĽADÁŠ BOHA -TY? Už samotná otázka, ktorou nás dominikánske sestry a bratia chceli na toto stretnutie pozvať, odhalila niečo z toho, čo sme počas posledných prázdninových dní mohli zažiť. Spoločne sme poznávali seba navzájom, život sv. Dominika a veľké tajomstvo Eucharistie. No v prvom rade sme cez všetky situácie spoznávali seba a Boha. Vystihujú to aj slová talianskeho teológa S. Faustiho, ktoré nás celý čas sprevádzali: ,,Vidieť Boha znamená vstúpiť do svetla vlastnej tváre.“ Farby, plátna i samotná príroda nám pomohli k tomu, aby sme dokázali lepšie vidieť a ostatným povedať to, čo oči, ktoré sú prostriedkom samotného videnia, pre nás znamenajú. Vidieť totiž neznamená iba pozerať sa, ale vhĺbiť sa do toho, čo sa nám ponúka a precítiť to srdcom. Túto myšlienku upevnilo aj naše spoločné putovanie na Sitno. Museli sme vynaložiť veľa námahy, aby sme sa dostali na samotný vrch, a tak mohli vidieť akoby na dlani nádheru Božieho stvorenstva. Čas sme si spestrili aj spoločnými hrami a rozhovormi, ktoré nám pomohli chápať toho druhého, ale aj kúpaním sa v jazere, kde sme sa mohli príjemne schladiť počas týchto teplých dní. Spoločne sme takto dali bodku pred školským rokom. A hoci sme sa stretli na konci prázdnin, nič sme neukončili. Naopak, veríme, že sme začali jedno spoločné dielo, ktoré pomôže vidieť, hľadať a spoznávať nielen nám, ale aj iným!“ Ďalší z účastníkov sa na uplynulé dni pozrel nasledovne: „Bane. Štiavnické Bane. Nič viac, len to, čo na plagáte bolo napísané, mi v mysli utkvelo: Kde, kedy, ako hľadáš Boha -ty?“ Dlhá cesta vlakom pretína juh našej krajiny. Presúvame sa na západ od rodiska – Košíc. Zakotvíme v strede medzi nami a naším hlavným mestom. Unesení peknotou hľadíme na obdivuhodné prostredie. Práve to sme asi všetci potrebovali. Odletieť do ľúbych vrchov štiavnických a ponaberať trochu síl aj do nového roka školského. Krásna obec blízo historickej pýchy Banskej Štiavnice, učupene sa skrýva medzi zelenými kopcami. Obkolesená nielen lesmi, ale i nádhernými jazerami ponúka nám priestor pre posledné spoločné chvíle letných prázdnin. Čo očakávať od nasledujúcich piatich dní? Odpoveď vám hneď ponúknem: pokoj, zamyslenie a ticho. Či len takéto abstraktné pojmy? Pretavím ich do konkrétností: modlitba, plávanie, turistika, skákanie, diskusie, umenie, spoločné stolovanie, hudba a slovo, ktoré bolo počuť i vtedy, keď nik perami nehýbal. A to nám ponúknuť mohli iba...

« Predchádzajúce články

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes