
Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa. Začali sme sv. omšou v kaplnke. Pri spoločných raňajkách nás pozabávala sr. Viktória svojimi „skutočnými“ (???) príbehmi o vycvičenom prasiatku. Po modlitbe ranných chvál, sme sa stretli v „našej“ izbe, a celé dopoludnie sme sa zamýšľali nad srdcom (Ježišovým, Máriiným, ľudským). Mali sme rôzne aktivity k téme a dokonca sme vydržali 40 minút v tichu. Poobede sme mali naplánovanú túru a opekačku. Vonku však bolo tak „nádherne“ a preto sa opekačka uskutočnila v kuchyni pri šporáku. S túrou to tiež dopadlo podobne. Neprechádzali sme sa síce po šporáku, ale vybrali sme sa na prechádzku po Bačkove. Zlákal nás suchý kamienkový chodníček, ktorý sa skončil za prvou zákrutou (bola to prístupová cesta k zadnej bráne domu). Večer sme pre sestry pripravili kultúrne podujatie – Story about litte dunčo (na námet príbehu sr. Viktórie). Ako bodku za naším vystúpením, sme zahrali na flautách. Myslíme si, že sestrám sa náš program celkom páčil. Potom sme si pozreli krásny film (Láska přichází pozvolna), ktorý sa nám zdal veľmi krátky. Mali sme chuť na ďalší film, ale neuskutočnilo sa to… Boli sme odkázané na nudu, alebo spánok. Ten však bol asi veľmi krátky, lebo všetky okrem Veroniky sme ráno zaspali, zmeškali ranné chvály a skoro aj raňajky. Potom nasledovala sv. omša v kostole. Po príchode sme začali písať tieto riadky a Viky pomáhala sr. Martine v kuchyni obaľovať a vyprážať rezne (aspoň jedna z nás…).
Vôbec sa nám nechcelo odísť, ale napokon sme to nejako zvládli a poobede sme pobalili aj posledné veci.
Myslíme si, že táto duchovná obnova nám všetkým niečo dala a už teraz sa tešíme na ďalší čas strávený v Bačkove.
Autori textu: Veronika, Zdiska










