Sr. Edita píše z Kamerunu

22. nov. 2014 | Články

10. 11. 2014, Ndjangané

Milí doma,

Srdečne Vás pozdravujem z Ndjangané. Je to dedinka vzdialená asi 65 km od Bertoua. Z Bertoua sme sem prišli autom. Doviezla nás sestra Táňa, misionárka z Brazílie a kandidátka Mária Flóra, ktoré prišli do Bertoua na nákup a tak nás doviezli aj s mojimi veľkými kuframi. Keby neprišli pre nás, kufre by sa asi viezli na streche nejakého autobusu, ako tu bežne vozia väčšie batožiny.

V komunite nás privítali veľmi srdečne. Dostala som kabu – tradičné oblečenie žien v Kamerune a ja som im večer odovzdala pozdravy a všetky darčeky. Sestry sa im veľmi potešili. V tento deň, krátko po našom príchode, bola strašná búrka, ktorá trvala asi tri hodiny. Veľmi silno pršalo a blýskalo sa. Ale aspoň máme vodu na splachovanie. S vodou je to tu celkom zaujímavé. Na splachovanie používame dažďovú vodu, ktorú si každý deň nosíme vo vedrách do kúpeľní. Umývame sa vodou z vodovodu, no tá je len studená. Na pitie používame vodu, ktorá ide z umývadla a ešte cez špeciálne filtre.

V komunite sú tri sestry, plus sr. Karmela a tri kandidátky. Tie prišli do komunity v septembri a podobne ako ja, sa rozhliadajú. Okrem toho je tu aj pes, taký menší vlčiak, s ktorým sa nekamarátim, lebo dva dni po sebe, keď som išla do kostola, sa na mňa s láskou pozrel a začal skákať, takže som bola špinavá až po ramená a nik ho nevedel upokojiť. Sr. Karmela ho má na starosti a sľúbila som jej, že jej pomôžem okúpať ho. Neviem, kto bude viac mokrý či on, alebo my.

Ináč v tejto komunite sa mi páči okrem iného podnikavosť sestier. Snažia sa robiť všetko pre to, aby si zarobili na kúpu jedného pozemku a na výstavbu vlastných škôl v anglicky hovoriacej zóne. Pečú chlieb a predávajú ho na strednej škole, ktorá je niekoľko kilometrov vzdialená. Tiež robia sirupy – citrónový so zázvorom, ružence, obrázky na podstavcoch a podstavcami sú vrchnáky z konzerv. Sú podnikavé a robia to s chuťou vo vedomí, že musia aj oni niečím prispieť, ak chcú vybudovať nový kláštor a školy a ohlasovať tak Boha aj v iných končinách svojej krajiny.

V nedeľu sme boli na komunitnom výlete. Boli sme všetky na jednom aute a to štyri v aute a štyri vzadu na vlečke. Ja som bola samozrejme na vlečke a tak som mohla pozorovať krásnu prírodu, ľudí a ich obydlia.

Boli sme v jednej dedine, kde pôsobí poľský kňaz – otec Stanislas. Je starší s dlhou bielou bradou. Bol veľmi milý a bolo vidieť, že ho ľudia majú veľmi radi. Dal nám k dispozícii faru a aj keď odišiel, mohli sme sa tam najesť, odpočinúť si, zahrať sa… Učila som hrať sestry amerického žolika – pochopili ho a celkom sa im to páčilo.   A keď sme prišli domov, vytiahli sme bedminton a dievčatá aj švihadlo. Veľmi sme si nezahrali, nešlo nám to, no nasmiali sme sa dosýta.

Zastavili sme sa aj v jednej strednej odbornej  škole, ktorú riadia školský bratia. V škole majú asi tisíc žiakov, pri škole veľký internát a majú otvorené odbory: automechanik, stolár, elektrotechnik, poľnohospodárstvo. Navštívili sme aj komunitu bratov a tí sa úprimne tešili našej návšteve. Ponúkli nám výborný ananás, očistenú reďkovku a domov nám dali 90 vajíčok.

Dennodenne vnímam veľký prínos Cirkvi v tejto krajine. Skoro na každom mieste sú rehoľníci – bratia i sestry, kňazi, laici, ktorí celým svojím bytím slúžia tunajšiemu obyvateľstvu. Majú školy,  ordinácie, nemocnice, stavajú kostoly, pomáhajú stavať ľuďom domy. Ohlasujú Evanjelium slovom ale aj prakticky skutkami dosvedčujú Boží záujem o každého človeka.

Nech je za to všetko oslávený a zvelebený Boh.

So srdečným pozdravom

Sr. Edita a sr. Karmela

 

Zo života

Nálet na ukrytú perlu…

Nálet na ukrytú perlu…

... aj tak by sa dali nazvať štyri krásne popoludnia na začiatku tohoročného februára. Oni boli časom, keď sa košickým „potulkárom“ otvoril areál kláštora sestier dominikánok na Moyzesovej ulici č. 10 v Košiciach. Areál zoskupený z budov Gymnázia sv....

Priateľ Boha a človeka

Priateľ Boha a človeka

Blahoslavený Jordán Saský sa narodil v Burgbergu okolo roku 1185. Počas štúdia v Paríži ho do Rehole kazateľov pritiahol bl. Reginald. Po smrti sv. Dominika sa stal Magistrom rehole. Hovorí sa, že mal zvláštnu charizmu, ktorá priťahovala mladých mužov do rehole...

Nejdeme koledovať do neba?

Nejdeme koledovať do neba?

povedal malý koledník Matej z Petrovian a dodal,: „Ja by som tam aj zostal“.  Koledníci z Petrovian sa pripojili ku koledníkom Dobrej noviny. Koledovanie s týmto názvom zorganizovalo detské hnutie eRko  už 29 krát. Petrovany boli jednou zo 650 farností na...

Požehnané Vianoce a PF 2024

Požehnané Vianoce a PF 2024

Spása každého človeka znamená stať sa ako Mária - povedať áno na ponuku Božej lásky, vo svojom tele umožniť vtelenie večného Slova, zrodiť v tomto svete Syna (S. Fausti.)

Nech nám narodený Ježiš pomôže dať našej viere telo a život - prajú sestry dominikánky.

Putovali k sv. Zdislave

Putovali k sv. Zdislave

Skupina mladých ľudí z Petrovian a bližšieho i vzdialenejšieho okolia prijala pozvanie sestier dominikánok putovať počas jesenných prázdnin do Jablonného v Podještědí v Čechách, kde sa nachádza hrob sv. Zdislavy z Lemberku – laickej...

Dnes sa modlíme za mladých

Dnes sa modlíme za mladých

Tvoja je, Pane, zem i všetko, čo ju napĺňa. (Porov. Ž 24,1) Otče nebeských darov,kým všetko objímalo hlboké ticho,zoskočilo tvoje všemohúce Slovo z neba, z kráľovského trónu, (Porov. Múdr. 18,15) na trón múdrosti, preblahoslavenú Pannu,ktorá...