Kristologický cyklus IV alebo O tajomstve vtelenia

Na Ábelovej sa v dňoch 21. – 23. 10 2022 stretla skupinka vysokoškolákov, ktorí mali túžbu zistiť viac. Hoci možno „len“ chceli rozjímať nad Kristovým životom, nazdávam sa, že sa im podarilo oveľa viac. Minimálne za seba môžem povedať, že moja túžba zistiť viac bola naplnená z každej strany. Dozvedela som sa viac o tom, čo znamená Božie vtelenie, ako pôsobí v mojom živote, v akom bode sa nachádzam ja ako kresťanka. Pre niekoho je duchovným povzbudením modlitba chvál, pre iného tichá adorácia. Myslím, že nielen pre mňa, ale pre viacerých ADOM-ákov je veľkým duchovným povzbudením štúdium vlastnej viery a uvedomovanie si daru, ktorý sme od Boha dostali, pretože viera je dar. Počas víkendu sme pochopili, že byť kresťanom znamená byť naplno človekom. Niekedy možno hráme rôzne role, jednou z nich môže byť práve rola kresťana – katolíka, ktorý sa cíti, že je niečo viac. Našou úlohou však nemá byť hranie role kresťana, máme byť naplno ľuďmi, tak teda budeme naplno aj kresťanmi. Úvahy o našich roliach neskončili len pri prednáškach, pokračovali aj vo večerných rozhovoroch, ktoré mi už prídu pre ábelovské stretnutia typické. Zaujímavé je, že som si skutočne myslela, že rozumiem pojmom ako spása alebo vtelenie. Prišla som na to, že som im nerozumela. Je mnoho výrazov, a nemusí ísť o ťažké slová ako relektúra, o ktorých si myslíme, že ich poznáme, ale v skutočnosti máme problém ich vysvetliť. Aj vďaka celému Kristologickému cyklu som schopná lepšie definovať pojmy týkajúce sa našej viery. Rozhovory, modlitby, adorácia, sväté omše, prednášky a kázanie. Aj tak by sa dali opísať tri dni, ktoré sme strávili na našom obľúbenom mieste. A ako povedal ADOM-ák, môj kamarát Tomi: „Existuje ADOM a potom čakanie medzi tým.“ Filoména Ághová « ‹ z 2 ›...

OSLAVY NOVICIÁTU S ĽUDOVÍTOM BERTRANDOM

Sv. Ľudovít Bertrand, dominikánsky svätec, je patrónom noviciátu. Na jeho sviatok, 9.10., sa tohtoročný novicát v zložení novicky sr. Giorgie a novicmajsterky sr. Sávie, spolu s celým noviciátnym domom rozhodli usporiadať oslavu pre sestry z komunít v Dunajskej Lužnej a Bratislave. V konečnom počte sa nás vo formačnom dome stretlo 19 (toľko hostí sme už dlho nemali 😊). Oslavy sme začali veselou pesničkou v podaní takmer anjelského zboru „V nebi je parádna klíma“, pretože celá výzdoba odkazovala na nebo – veď predsa v noviciáte sa má človek takmer ako v nebi 😊. Následne bol sestrám odprezentovaný noviciátny erb, ktorý reprezentoval sr. Giorgiu (zlatá fakľa na hnedom podklade), sr. Sáviu (zlaté slnko na červenom podklade) a ich spoločnú lásku k horám. Dve pútnické palice odkazujú na putovanie smerom k nebu a spodok erbu zdobí heslo noviciátu inšpirované Pier Giorgiom Frassatim a jeho kamarátmi: „Siamo pochi ma buoni come i maccheroni!“, čiže: „Je nás málo, ale sme dobrí ako makaróny!“ Následne sme pozvaným sestrám predviedli hudobné číslo na plastových trubkách, kde podľa melódie mali hádať pesničky. Rozhodne najdlhším bodom programu bol vedomostný kvíz, ktorý si pripravila sr. Giorgia a potrápila sestry otázkami týkajúcimi sa prírody, kultúry, športu, ale aj svätcov a Regule. Po námahe boli všetky sestry, hrajúce v troch tímoch, odmenené príslušnými medailami a zábava pokračovala skvelým malým divadlom Hanča a Marča, ktorým nás už zopár rokov zabávajú sr. Terezka a sr. Gabriela. Posledným bodom programu bol kratučký kvíz „Spoznaj novicku“, ktorý si pripravila kandidátka Mirka a odmenou za úspešné hádanie bolo fotenie sa vo fotokútiku ozdobeného jesennými vetvičkami a rôznymi rekvizitami (najobľúbenejšou bola „Aj ja som bola novicka!“). Noviciát bol teda poriadne oslávení, sestry zabavené a pohostené a nebeskú výzdobu máme pre radosť zavesenú doteraz 😊...

Dominikánski laici na Ukrajine zložili sľuby

Krzysztof Poplawski OP, teológ, psychológ a psychoterapeut sa vo svojej knihe „Život sa mení, ale nekončí sa“zamýšľa nad tým, ako v kresťanskom živote zvládať silné traumy a bolesti. Ľudia na Ukrajine sú dnes svedkami mnohých tragédií, ktoré nútia k úvahám o zmysle života. Aj v tomto vojnovom čase v ukrajinskom Mukačeve život sa síce mení, ale pokračuje ďalej. Veľkú túžbu žiť a pokračovať vo vzťahoch, vo výchove detí, v práci, vo viere, nádeji a láske, možno vnímať všade. Mimoriadne si to uvedomili členovia dominikánskej rodiny, keď na slávnosť Kráľovnej posvätného ruženca boli svedkami prvých sľubov dvoch členov bratstva sv. Dominika, sestry Viktórie Veroniky a brata Arnolda Augustína. Obaja títo mladí ľudia majú túžbu po noviciáte pokračovať v stopách sv. Dominika a žiť jeho charizmu, napriek vojnovým časom. Slávnosť sľubov sa konala v dome sestier dominikánok, v kaplnke sv. Kataríny Sienskej. Za prítomnosti veľkého počtu miestnej dominikánskej rodiny svätú omšu celebroval o. Tomáš OP z Ľvova. Vďaka Bohu, Ružencovej Panne Márii a sv. Dominikovi za novú nádej, že život kazateľov na Ukrajine aj v tomto náročnom čase pokračuje ďalej. Z Mukačeva sestry Lýdia a Daniela,...