Otvor oči svojho intelektu, pozri sa na mňa …

Pustý dvor v Ábelovej sa 22.- 24. februára naplnil nečakane hojným počtom vysokoškolákov z rôznych kútov Slovenska. Tentokrát sme sa stretli s fr. Lukášom, sr. Blažejou a fr. Mannesom, aby sme sa viac dozvedeli o diele a spiritualite sv. Kataríny Sienskej.  Hneď v piatok večer nás fr. Mannes, odborník na dielo Kataríny Sienskej a promótor pre dominikánskych laikov na Slovensku, stručne uviedol do problematiky mystiky. Prečo je potrebné študovať takéto diela a aké rozdiely nachádzame u mystikov z rôznych spiritualít? Aj na tieto otázky sme dostali odpovede hneď v prvý večer. Ďalej sme sa viac oboznámili so samotnou Katarínou, dominikánskou terciárkou a stredovekou mystičkou z talianskeho Toskánska.  Sobotné ráno sme začali tradične rannými chválami, po ktorých nasledovala pol hodina meditácie nad jedným z listov sv. Kataríny, v ktorom sme mali možnosť okúsiť štýl jej písania, ako aj niektoré z hlavných myšlienok, ktoré kládla na srdce pani Montagne. Následne nám fr. Mannes v sérii prednášok vysvetlil symboliku kruhu, záhrady a mosta, obrazov Toskánska, ku ktorým Katarína prirovnávala duchovný život.  Dominikánska mystička poukazuje na vzťah človeka a Boha ako dvoch brehov rieky, ktoré spája osoba Krista, ktorý sa sám stáva mostom. Cesta na most je zároveň cesta očistenia duše a zjednotenia jej mohutností (pamäti, rozumu a vôle). Na prvom stupni duša v poznaní seba a Boha objavuje svoju krehkosť ako aj krehkosť ostatného stvorenstva – je očisťovaná ohňom. Na druhom necháva svoju vôľu odumrieť v tej Božej, na treťom je už s Bohom zjednotená v láske, zakúša tvrdý pokrm – je už dospelá vo viere. Posledný stupeň je prirovnaný k dokonale pokojnému moru, kedy sa duša raduje z milostí, žije odvážne v pravde a láske.  Poobede nasledoval voľnejší program, aby sme stihli spracovať to množstvo podnetných myšlienok, ktoré sme doobeda načerpali. Neskôr sme dostali so sr. Blažejou možnosť vyjadriť svoje vnímanie diela Kataríny Sienskej umením v prírode v podobe land-artu. Veď aj sama Katarína sa nevyjadrovala filozoficky, ale v obrazoch. Záver dňa patril filmu a voľnej diskusii.  V nedeľu sme dostali možnosť ovocie naštudovaného, premysleného a premodleného zdieľať medzi sebou vo forme kázania. Bolo nádherné sledovať, ako sa každého z nás dotkla iná z Kataríniných myšlienok, a ako ju každý jedinečne uchopil a odprezentoval. Najväčší záujem si v rôznych kontextoch získala práve táto: „Otvor oko svojho intelektu, pozri sa na Mňa a uvidíš krásu môjho rozumného stvorenia“, ktorú Katarína prepojila aj s ôsmym žalmom, „stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov (Elohim), slávou a cťou si ho ovenčil“(6). Čas s touto mystickou teológiou sme na záver spoločne zhodnotili ako...

Rekonštrukcia Cirkevnej materskej školy bl. Imeldy v Košiciach.

Kongregácia sestier dominikánok bl. Imeldy rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 14.5.2018 získala nenávratný finančný príspevok z Európskych štrukturálnych fondov vo výške 265 287, 88 EUR na rekonštrukciu svojej materskej školy v Košiciach na ulici Moyzesova 10. V schválenom projekte ide o Rozšírenie priestorov a kapacity Cirkevnej materskej školy blahoslavenej Imeldy v Košiciach a komplexnú obnovu budovy a k nej prislúchajúceho areálu s obstaraním materiálno-technického vybavenia. Celkový rozpočet projektu je 279 250,40 eur. Kongregácia uzavrela zmluvu o dielo so spoločnosťou UNISTAV, s.r.o Prešov, ktorá začne s realizáciou komplexnej obnovy budovy dňa 1. marca 2019. Zmluvu o dielo č. 231207/2018 nájdete tu. Kongregácia tiež uzavrela mandátnu zmluvu na stavebný dozor so spoločnosťou ARTAX s.r.o. – „zmluva“ a objednala dodávku interaktívnej tabule, dataprojektoru a držiaka s príslušenstvom – „objednávka“....

Teba, Bože, chválime…

toto bol denný hymnus života sr. M. Vincencie Terézie Vaľkovej OP, ktorá dňa 7. februára 2019 vo veku nedožitých 89-tich rokov opustila spoločenstvo sestier dominikánok. Narodila sa 27. mája 1930 v Brezovičke pri Prešove ako štvrtá z desiatich detí.Dňa 1. januára 1949 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Košiciach, kde dňa 3. augusta 1950 zložila prvé sľuby. Krátko nato došlo v rámci likvidácie kláštorov k tzv. akcii „R“, dôsledkom ktorej bola sr. M. Vincencia spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená z Košíc do rôznych sústreďovacích kláštorov. Najskôr do Mlynského Seku, kde sa jedenásť rokov s láskou venovala opatere detí v Ústave sociálnej starostlivosti. Tu v r. 1957 zložila doživotné sľuby. V r. 1961 boli sestry vyvezené najprv do Slovenskej Ľupče, a potom ich internovali do Čiech – do Jiřetína pod Jedlovou, kde vyrábali ružence pre charitu  a  neskôr do Libníča, kde pôsobili v Domove dôchodcov. Počas rokov 1968-1987 pracovala sr. M. Vincencia v Dojčenskom ústave v Novej Lipnici, kde poskytovala trpezlivú a láskavú starostlivosť malým deťom. Neskôr už ako dôchodkyňa pôsobila v Bačkove, v Charitnom domove v Dunajskej Lužnej a  na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici. V roku 2004 sa vrátila do spoločenstva sestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde vypomáhala pri domácich prácach a denne obetovala svoje modlitby a utrpenia na rôzne úmysly. Sr. M. Vincencia bola obľúbená pre svoju nenápadnú a skromnú povahu. Ochotne poslúžila, kde mohla. S obdivuhodnou presnosťou si pamätala i detaily rôznych udalostí z minulosti. Vyžarovala z nej odovzdanosť, vďačnosť a spokojnosť. Nech odpočíva v pokoji! Parte pdf...

Ak sa viera chveje, je živá – zhodnotili ADOM-áci

Po troch mesiacoch sme sa 25. – 27. januára 2019 opäť stretli v zostave stredoškolákov na Pustom dvore v Ábelovej. Náš spoločný víkend sa niesol v duchu myšlienky známeho českého kňaza a teológa Tomáša Halíka: ,, Co je bez chvění, není pevné.“  Víkendom nás sprevádzal br. Lukáš OP, sr. Blažeja a hosťom bola sr. Daniela z košického Gymnázia sv. Tomáša Akvinského. Hneď v piatok nám sr. Daniela pútavou formou predostrela život kráľa Dávida, od jeho pomazania až po smrť, popretkávaný úspechmi ale aj pádmi, ktoré sprevádzali jeho príbeh. Podnetom na premýšľanie nám boli aj dva Dávidove žalmy (Ž 23 a Ž 51), či myšlienka, že možno netreba čakať len na to ,,veď Pán Boh sa postará…“, ale urobiť aj isté kroky, ktorých spevnenie môžeme nájsť práve v dôvere voči Bohu. Nechýbala ani nočná prechádzka zasneženou krajinou pod nebom plným hviezd. V sobotu našu pozornosť upriamil br. Lukáš na knihu T. Halíka – Co je bez chvění, není pevné. Pri spoločnom čítaní úryvkov sme mali možnosť si uvedomiť, že je prirodzené, ak sa naša viera chveje, teda ak máme pochybnosti a že táto skutočnosť nás dokáže posunúť ďalej – bližšie k Bohu. ,,Bohu, ktorý je na dne tvojej lásky, je tvojou vlastnou hlbinou, dušou duše a prameňom tvojej slobody.“ Ak sa chveje naša viera, je potrebné si uvedomiť, že v tom chvení je Boh. Paralelu môžeme vidieť aj na príklade nášho srdca, lebo ak sa srdce chveje – znamená to, že nie je z kameňa, a teda, ak sa chveje naša viera, znamená to, že je živá. Aby však neostalo len pri počúvaní, v nedeľu sme dostali slovo aj my prostredníctvom krátkych kázní, ktorými sme si zároveň aj pripomenuli a zhrnuli myšlienky celého víkendu. Pravým miestom pre vieru je nie zázrak, ale neprítomnosť zázraku. Viera je odvážnym a riskantným krokom našej slobody, ktorej istota spočíva práve v jej neistotách. Je však nesená Božou milosťou podopieraná nádejou a láskou. Preto sa nebojme hľadať Boha, lebo len v ňom objavíme krásu nášho života. Zuzka a...