Pustý dvor v Ábelovej sa 22.- 24. februára naplnil nečakane hojným počtom vysokoškolákov z rôznych kútov Slovenska. Tentokrát sme sa stretli s fr. Lukášom, sr. Blažejou a fr. Mannesom, aby sme sa viac dozvedeli o diele a spiritualite sv. Kataríny Sienskej.
Hneď v piatok večer nás fr. Mannes, odborník na dielo Kataríny Sienskej a promótor pre dominikánskych laikov na Slovensku, stručne uviedol do problematiky mystiky. Prečo je potrebné študovať takéto diela a aké rozdiely nachádzame u mystikov z rôznych spiritualít? Aj na tieto otázky sme dostali odpovede hneď v prvý večer. Ďalej sme sa viac oboznámili so samotnou Katarínou, dominikánskou terciárkou a stredovekou mystičkou z talianskeho Toskánska.
Sobotné ráno sme začali tradične rannými chválami, po ktorých nasledovala pol hodina meditácie nad jedným z listov sv. Kataríny, v ktorom sme mali možnosť okúsiť štýl jej písania, ako aj niektoré z hlavných myšlienok, ktoré kládla na srdce pani Montagne. Následne nám fr. Mannes v sérii prednášok vysvetlil symboliku kruhu, záhrady a mosta, obrazov Toskánska, ku ktorým Katarína prirovnávala duchovný život.
Dominikánska mystička poukazuje na vzťah človeka a Boha ako dvoch brehov rieky, ktoré spája osoba Krista, ktorý sa sám stáva mostom. Cesta na most je zároveň cesta očistenia duše a zjednotenia jej mohutností (pamäti, rozumu a vôle). Na prvom stupni duša v poznaní seba a Boha objavuje svoju krehkosť ako aj krehkosť ostatného stvorenstva – je očisťovaná ohňom. Na druhom necháva svoju vôľu odumrieť v tej Božej, na treťom je už s Bohom zjednotená v láske, zakúša tvrdý pokrm – je už dospelá vo viere. Posledný stupeň je prirovnaný k dokonale pokojnému moru, kedy sa duša raduje z milostí, žije odvážne v pravde a láske.
Poobede nasledoval voľnejší program, aby sme stihli spracovať to množstvo podnetných myšlienok, ktoré sme doobeda načerpali. Neskôr sme dostali so sr. Blažejou možnosť vyjadriť svoje vnímanie diela Kataríny Sienskej umením v prírode v podobe land-artu. Veď aj sama Katarína sa nevyjadrovala filozoficky, ale v obrazoch. Záver dňa patril filmu a voľnej diskusii.
V nedeľu sme dostali možnosť ovocie naštudovaného, premysleného a premodleného zdieľať medzi sebou vo forme kázania. Bolo nádherné sledovať, ako sa každého z nás dotkla iná z Kataríniných myšlienok, a ako ju každý jedinečne uchopil a odprezentoval. Najväčší záujem si v rôznych kontextoch získala práve táto: „Otvor oko svojho intelektu, pozri sa na Mňa a uvidíš krásu môjho rozumného stvorenia“, ktorú Katarína prepojila aj s ôsmym žalmom, „stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov (Elohim), slávou a cťou si ho ovenčil“(6). Čas s touto mystickou teológiou sme na záver spoločne zhodnotili ako veľmi obohacujúcu skúsenosť.
Barbora Ondriková
