toto bol denný hymnus života sr. M. Vincencie Terézie Vaľkovej OP, ktorá dňa 7. februára 2019 vo veku nedožitých 89-tich rokov opustila spoločenstvo sestier dominikánok. Narodila sa 27. mája 1930 v Brezovičke pri Prešove ako štvrtá z desiatich detí.Dňa 1. januára 1949 vstúpila do kandidatúry sestier dominikánok v Košiciach, kde dňa 3. augusta 1950 zložila prvé sľuby. Krátko nato došlo v rámci likvidácie kláštorov k tzv. akcii „R“, dôsledkom ktorej bola sr. M. Vincencia spolu s ostatnými sestrami násilne vyvezená z Košíc do rôznych sústreďovacích kláštorov. Najskôr do Mlynského Seku, kde sa jedenásť rokov s láskou venovala opatere detí v Ústave sociálnej starostlivosti. Tu v r. 1957 zložila doživotné sľuby. V r. 1961 boli sestry vyvezené najprv do Slovenskej Ľupče, a potom ich internovali do Čiech – do Jiřetína pod Jedlovou, kde vyrábali ružence pre charitu a neskôr do Libníča, kde pôsobili v Domove dôchodcov. Počas rokov 1968-1987 pracovala sr. M. Vincencia v Dojčenskom ústave v Novej Lipnici, kde poskytovala trpezlivú a láskavú starostlivosť malým deťom. Neskôr už ako dôchodkyňa pôsobila v Bačkove, v Charitnom domove v Dunajskej Lužnej a na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici. V roku 2004 sa vrátila do spoločenstva sestier v Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde vypomáhala pri domácich prácach a denne obetovala svoje modlitby a utrpenia na rôzne úmysly. Sr. M. Vincencia bola obľúbená pre svoju nenápadnú a skromnú povahu. Ochotne poslúžila, kde mohla. S obdivuhodnou presnosťou si pamätala i detaily rôznych udalostí z minulosti. Vyžarovala z nej odovzdanosť, vďačnosť a spokojnosť. Nech odpočíva v pokoji!
