Zverejnené dňa 31.5.2017
V piatok 26.mája, sme spolu so škôlkarmi materskej školy bl. Imeldy a sestrami dominikánkami oslávili pamiatku Prenesenia pozostatkov sv. otca Dominika. Slávenie sme začali svätou omšou v kostole Krista Kráľa, ktorú spolu celebrovali školský kaplán brat Rafael OP a pozvaný, výnimočný hosť až z Olomouckého kláštora dominikánov, brat Jindřich Poláček OP. A práve z tohto hosťa – kazateľa, sálal taký optimizmus, aký sa vidí málokedy. Jindřich mal úžasnú kázeň – pokojne si sadol na schody vo svätyni a prihovoril sa. Najprv škôlkarom, ktorým spontánne dovolil prihovoriť sa, doplniť ho – jednoducho dal si „pomôcť“. Interpretácia Božieho Slova sa páčila nielen deťom, ale aj nám, starším žiakom. Po kázni už vieme, že prečo je Ježiš nazvaný Baránkom Božím a nie tigrom Božím. Baránkom, ktorého sa nemáme báť, ku ktorému môžeme bez obáv kedykoľvek pristúpiť. Po skončení svätej omše program pokračoval vo Veritase, v kultúrnom stredisku bratov dominikánov. Filmový dokument režiséra Jonáša Vacka s názvom Psi Pánĕ Aneb Snĕz Ten Film, predstavil rehoľu dominikánov trocha z iného uhla. Keďže Rehoľa v minulom roku slávila Jubileum 800-tého výročia od jej založenia, snahou režiséra bolo urobiť prieskum – Kto sú vlastne dominikáni a čo robia tu, v 21.storočí? Film sa zameriava na posolstvo dominikánov. Sú v ňom netradičným spôsobom predstavené tri sviatosti – krst, Eucharistia a sviatosť zmierenia. Tri témy, na ktorých stojí naša viera, a to napriek tomu, že v dnešnej modernej dobe praktizovanie sviatostí vyvoláva kontroverzné otázky. Po skončení filmu sme mali možnosť spoznať Jindřicha naozaj takého, aký je. V neformálnej diskusii jeho odpovede na kladené otázky mi občas vyrazili dych a prinútili ma rozmýšľať. A hoci nás náš hosť dokumentom iba sprevádzal, film vyobrazuje jeho osobnosť, ktorej nechýba zmysel pre humor, nadhľad a pokora. Na záver – dokument odporúčam vidieť každému – zaujímavé a pútavé spracovanie filmu je priam zážitok. Študentka gymnázia sv. Tomáša Akvinského...
Zverejnené dňa 22.5.2017
Tohtoročné letné putovanie s Máriou Magdalénou 17.-23. júla sa blíži. Bratia Damián a Alan v týchto dňoch testovali trasu. Čaká nás nádherný kraj (pozri foto nižšie). Po pozitívnej skúsenosti SDM s dominikánmi 2016 sme sa rozhodli pokračovať v putovaní. Tento rok budeme putovať celý týždeň. Trasy budú viesť nádherným prostredím Oravy a Kysúc, ale budú kratšie ako minulý rok. Bude viac priestoru na workshopy, voľnočasové aktivity a spoločné slávenie. Trasa: Oravský Podzámok, Dolný Kubín, Zázrivá, Terchová, Horný Vadičov, Žilina (cca 70 km) Dátum: 17. – 23. júl 2017 Prihlasovanie: 1. marec – 31. máj (za platné sa považuje až po úhrade poplatku) Cena: pri prihlásení do konca marca 55,- eur, neskôr 75,-...
Zverejnené dňa 22.5.2017
Do Marianky putovali 20. mája 2017 deti spolu s rodičmi, príbuznými a sestrami dominikánkami. Téma púte Fatima sprevádzala malých pútnikov z Rače až po Marianku. Deti sa modlili desiatky sv. ruženca, doplňovali slová modlitby, ktoré naučila tri fatimské deti Panna Mária, pozorovali scénku o fatimskom zjavení. Celá púť vyvrcholila slávnostnou sv. omšou. Počas dňa sa k nim na chvíľu pridal aj labrador Aida a mali veľa iných...
Zverejnené dňa 11.5.2017
Farizej Nikodém, popredný muž u Židov prišiel raz v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“ (porov. Jn 3, 1-2) Je to maximum toho, čo môže povedať človek, ak eviduje činy, ktoré sa dejú rukami Rabbiho z Nazareta. V širšom zmysle môže Nikodém predstavovať ľudí, ktorí sa cítia byť istí vo svojom náboženskom poznaní. Zabúdajú však, že ich pravdy sú zahalené tmou noci. Božie slovo ich už „dnes“ pozýva vstúpiť do väčšieho svetla – mať silnejšiu skúsenosť s osobou Ježiša. Nie je nutné čakať na koniec časov. Predpokladá to však radikálnu zmenu, predpokladá to „narodenie z hora“ (porov. Jn 3,3). Tu je potrebné si uvedomiť, že nový spôsob bytia, naše znovuzrodenie, sa po krste uskutočňuje predovšetkým cez eucharistické slávenie. V ňom môžu byť dnešní Nikodémovia prostredníctvom Ducha Svätého uvedení do plnšieho zjavenia Krista a intímnejšieho spojenia s ním. Toto spojenie je pre cestu k Bohu a život sveta podstatné. V závere tretej časti fatimského tajomstva čítame: „Pod dvomi ramenami kríža stáli dvaja anjeli, každý držal v ruke krištáľovú nádobu, do ktorej zbieral krv mučeníkov a ňou kropili duše, čo sa blížili k Bohu.“ V komentári J. Ratzingera – pápeža Bedenedikta XVI. Kristova krv a krv mučeníkov sú vnímané spoločne. Text poukazuje na nádej, že utrpenie tých, ktorí sa spájajú s Kristovou obetou nie je márne, pretože ich život, sa stáva Eucharistiou, začlenením do tajomstva zrna, ktoré odumiera a stáva sa plodným. Zdá sa, že dnešná cirkev viac ako učiteľov potrebuje mystagógov, ktorí sa usilujú uviesť súčasných Nikodémov k pochopeniu prečo bola ustanovená Sviatosť Kristovho Tela a Krvi. Bola ustanovená ako „liek podľa miery nášho zranenia“ (sv. Ambróz) alebo ako „medicína mojej slabosti“ (Nicolas Cabásilas) na ceste z tmy do svetla, pretože nie je v ľudských silách dosiahnuť Božie kráľovstvo....
Zverejnené dňa 8.5.2017
Ak sa niekto v Abrahámovej dobe vybral na cestu, vedel presne čo chce. Mal konkrétny cieľ – išiel za obchodom, prepravoval tovar, hľadal lepšie pastviny. O cieli Abrahámovej cesty sa nedalo tak ľahko hovoriť. Na cestu od „Lech Lecha“ k „Hinemi“ – od „seba samého“ k „tu som“ – v príbehu praotca Abraháma poukázal v nedeľu Dobrého pastiera pozvaný hosť, autor knihy “Cesta k sobě”, otec štyroch detí – Josef Byrtus. Do Dunajskej Lužnej prišiel z najvýchodnejšej dedinky na severnej Morave, ktorá sa nachádza v blízkostí hraníc so Slovenskom a Poľskom. Prekročiť hranice kresťanstva a venovať sa štúdiu hebrejčiny a judaizmu znamenalo pre neho ísť za hlasom svojho Boha. Objavil „nové pastviny“ Božieho slova, ktoré sa stali požehnaním nielen pre farníkov, ale aj sestry dominikánky. Boli pozvané vniknúť do hĺbky hebrejského slova RECHEV (voz) a spoznať tajomstvo „svojho“ vystupovania do...