V piatok 26.mája, sme spolu so škôlkarmi materskej školy bl. Imeldy a sestrami dominikánkami oslávili pamiatku Prenesenia pozostatkov sv. otca Dominika.
Slávenie sme začali svätou omšou v kostole Krista Kráľa, ktorú spolu celebrovali školský kaplán brat Rafael OP a pozvaný, výnimočný hosť až z Olomouckého kláštora dominikánov, brat Jindřich Poláček OP.
A práve z tohto hosťa – kazateľa, sálal taký optimizmus, aký sa vidí málokedy. Jindřich mal úžasnú kázeň – pokojne si sadol na schody vo svätyni a prihovoril sa. Najprv škôlkarom, ktorým spontánne dovolil prihovoriť sa, doplniť ho – jednoducho dal si „pomôcť“. Interpretácia Božieho Slova sa páčila nielen deťom, ale aj nám, starším žiakom. Po kázni už vieme, že prečo je Ježiš nazvaný Baránkom Božím a nie tigrom Božím. Baránkom, ktorého sa nemáme báť, ku ktorému môžeme bez obáv kedykoľvek pristúpiť.
Po skončení svätej omše program pokračoval vo Veritase, v kultúrnom stredisku bratov dominikánov. Filmový dokument režiséra Jonáša Vacka s názvom Psi Pánĕ Aneb Snĕz Ten Film, predstavil rehoľu dominikánov trocha z iného uhla. Keďže Rehoľa v minulom roku slávila Jubileum 800-tého výročia od jej založenia, snahou režiséra bolo urobiť prieskum – Kto sú vlastne dominikáni a čo robia tu, v 21.storočí?
Film sa zameriava na posolstvo dominikánov. Sú v ňom netradičným spôsobom predstavené tri sviatosti – krst, Eucharistia a sviatosť zmierenia. Tri témy, na ktorých stojí naša viera, a to napriek tomu, že v dnešnej modernej dobe praktizovanie sviatostí vyvoláva kontroverzné otázky.
Po skončení filmu sme mali možnosť spoznať Jindřicha naozaj takého, aký je. V neformálnej diskusii jeho odpovede na kladené otázky mi občas vyrazili dych a prinútili ma rozmýšľať. A hoci nás náš hosť dokumentom iba sprevádzal, film vyobrazuje jeho osobnosť, ktorej nechýba zmysel pre humor, nadhľad a pokora.
Na záver – dokument odporúčam vidieť každému – zaujímavé a pútavé spracovanie filmu je priam zážitok.
Študentka gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach
