Slávenie dynamiky jedného hrobu

Tohtoročná oslava sviatku Prenesenia pozostatkov sv. Dominika sa v košickej komunite sestier dominikánok uskutočnila už po tretíkrát. Bol to sviatočný deň nielen pre sestry, ale aj pre deti Materskej škôlky bl. Imeldy, žiakov Gymnázia sv. T. Akvinského, učiteľov a ostatných zamestnancov školy. V úvode vizuálny prierez činnosti všetkých vetiev dominikánskej rodiny spolu s  melodicky chytľavou hymnou   Jubilejného roku pripravili zúčastnených na radostné slávenie sv. omše, ktorú celebroval fr. Kristián Šalamon OP. Prítomnosť relikvií sv. Dominika, aktívna účasť malých škôlkarov, hudobné sprevádzanie gymnazistov, obetné dary v symbolike delenia i samotná výzdoba liturgického priestoru potvrdili rodinný charakter slávnosti. Skutočnosť, že hrob môže v sebe niesť dynamiku života aj počas stáročí, ozrejmila zúčastneným krátka prezentácia reliéfov umiestnených na svätcovom náhrobnom kameni, ktorý sa nachádza v  Bazilike sv. Dominika v Bologni. Do kameňa vytesané najdôležitejšie epizódy životného príbehu tohto muža i dnes hovoria o príťažlivej vôni jeho života a vlastnia potenciál Dominikovej charizmy – oheň žitej a ohlasovanej Pravdy. A bol to práve oheň, ktorý sa v rukách maturantov stal výpoveďou hľadania právd života i hľadania tej najväčšej Pravdy – Krista. Bol to oheň pochodní  odovzdaný štvrtákmi  do rúk prvákov, v ktorých sa stal symbolickou štafetou. Ako impulz – hľadať pravdu, hĺbiť jej studňu štúdiom, životom viery, dobrotou a radosťou. Bol to oheň, ktorý výstižným odkazom zavŕšil slávenie tohto sviatku: Pravdu žiť, s Pravdou sa deliť a Pravdou voňať. Po skončení slávnosti bolo všetkým umožnené tento odkaz naplno realizovať na nádvorí kostola pri malom agapé, kde Pravda bola vzájomne prežívaná, delená a voňavá...

Gymnázium sv. Tomáša Akvinského: Voľné pracovné miesta

Gymnázium v. Tomáša Akvinského, Zbrojničná 3, 040 01 Košice  informuje o voľnom pracovnom mieste učiteľa predmetu  anglický jazyk a učiteľa predmetu umenie a kultúra od 1. septembra 2015. Viac informácii nájdete tu: volne...

„Srdce si beriem so sebou…“

V čase keď celá Cirkev prosí o zoslanie Ducha Svätého sa dominikánky zhromaždené v kaplnke bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej zvlášť modlili za sr. Lýdiu Timkovú. Turíce boli pre sv. Dominika časom, keď rozposlal bratov kázať do rôznych kútov Európy. O osemsto rokov neskôr, na turičnú vigíliu 2015, jedna zo slovenských sestier nastúpila do lietadla, aby sa podieľala na dominikánskej misii v Kamerune. Zo všetkého najťažšie bolo pre ňu opustiť Ukrajinu, kde pôsobila 13 rokov. „Nenechám tu srdce,“ povedala pri rozlúčke so svojím druhým domovom, „vezmem si ho so sebou.“ Komu bude patriť jej misionárske srdce najbližšie roky? Celú jej odvahu zverila kongregácia do rúk všemohúceho a milosrdného Otca, ktorý nenechá opustených tých, čo sa pokúšajú byť misionármi všade, kde žijú, študujú, pôsobia...

Pápež František sa stretol so zasvätenými Rímskej diecézy

Svätý Otec František sa dňa 16. mája stretol s rehoľníkmi Rímskej diecézy pri audiencii v Aule Pavla VI. Išlo o ďalšie z veľkých podujatí Roka zasväteného života. V mene 25-tisíc zasvätených mužov a žien vykonávajúcich svoje poslanie v rámci Rímskej diecézy predložili štyria zástupcovia Svätému Otcovi otázky, na ktoré spontánne odpovedal v srdečnej atmosfére. Viac sa dozviete tu (Zdroj:...

Dominikánky putovali k prameňom

Na prelome mesiacov apríl a máj sa tridsaťjeden sestier dominikánok zo všetkých komunít kongregácie vzdialilo od každodennosti, aby sa v stredovekých uliciach Bologne, Florencie a Sieny nadýchli vlastnej histórie. Sny sestier sa stretli v spoločnej túžbe. Tej, ktorá lákala k osobnej skúsenosti vstúpiť na miesta začiatkov rehole. Po dôkladnej príprave sa s odvahou vydali na cestu. Ako pútnici. „Vďaka našim sestrám, ktoré nás v cudzine prijali ako vlastné, pocit domova v nás pretrvával po celý čas aj napriek kilometrom, ktoré nás delili od slovenských komunít. V priebehu dní dýchajúc atmosféru dominikánskych miest a zastavení, mali sme neraz pocit radostného stretnutia s tým, čo je nám tak vzácne,“ opísala svoju skúsenosť jedna z účastníčok. Zachované stolové dosky z 13. storočia znázorňujúce jednu z prvých komunít bratov, hrobka sv. Dominika, či blahoslavená Imelda v kostole sv. Žigmunda sa stali symbolmi takéhoto stretnutia. Jedným z najsilnejších momentov bola pre mnohé možnosť stáť zoči-voči maľbám dominikánskeho umelca fra Angelica a vnímať ich hĺbku. Jeho fresky v národnom múzeu San Marco vo Florencii sú skvostom maliarskeho umenia. Tieto a iné architektonické a maliarske diela svetoznámych autorov pôsobili ako velikáni umenia ducha, pred ktorými sa človek môže len s pokorou skláňať. Vyvrcholením  púte boli miesta, na ktorých žila sv. Katarína Sienská. Táto žena svojou celoživotnou túžbou poznávať Boha v sebe a seba v Bohu je pre mnohých veľkou inšpiráciou. Keďže mesto Siena v tom čase práve slávilo sviatok svojej patrónky, sestry sa stali účastnými požehnania mesta relikviami sv. Kataríny, laickej dominikánky. Púť do kolísky dominikánskeho života bola súčasťou prípravy na 800-ročné jubileum rehole. Bola to príležitosť obnoviť sa v túžbe nasledovať svojich predchodcov a privlastniť si slová modlitby k tomuto jubileu : „…vdýchni ducha vzkrieseného Krista do našich sŕdc a myslí, aby sme verne a radostne ohlasovali evanjelium pokoja.“...