Slávnosť sv. Cyrila a Metoda

„Chváliť nám treba slávnych mužov našich otcov (…) O ich múdrosti rozprávajú národy a zhromaždený ľud ich ospevuje.“ (Sir 44, 1;15) Slávnosť sv. Cyrila a Metoda je predovšetkým oslavou Božieho milosrdenstva preukázaného našim predkom už pred dvanástimi storočiami. Z veľkej lásky Otca boli na naše územie poslaní vierozvestovia, aby ohlasovali radostnú zvesť o jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Duch Svätý im dal veľkú múdrosť a oni dokázali hovoriť k otcom našich otcov zrozumiteľnou rečou. Naši predkovia ich posolstvo prijali, a to spôsobilo, že sa v našom prostredí celé storočia uchovala viera, ktorú praktizujeme a zachovávame aj dnes. Známa prosba „dedičstvo Otcov zachovaj nám Pane!“ sa pri príležitosti oslavy svätých Cyrila a Metoda opakuje často. Čo však znamená zachovať dedičstvo otcov? Je postačujúce každoročne usporiadať cyrilo-metodské oslavy a pripomenúť si, že sme niekedy dávno dostali vieru ako dar? Zachováme dedičstvo otcov tým, že z roka na rok tento dar viery oprášime, zaspomíname si na darcov a  znova ju neporušenú odložíme na ďalší rok do skladu? Má niekto z takejto viery, z takého dedičstva úžitok? Pri príležitosti dnešnej slávnosti sme pozvaní chcieť niečo viac ako len „uchovať“ poklad, ktorý nám priniesli solúnski svätci. Inak nám Ježiš povie to isté, ako povedal pán jednému zo sluhov: „Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov“ (Mt 25, 28). Išlo o sluhu, ktorý jeden jediný talent, ktorý dostal, najprv ukryl do zeme, aby ho potom neporušený vrátil. Náboženská úcta k našim otcom vo viere by sa mala prenášať z oficiálnej roviny štátnych a cirkevných slávností hlbšie do nášho vnútra – do srdca a mysle. V evanjeliu podľa sv. Matúša, ktoré sa číta v liturgii dnešnej slávnosti, Ježiš Kristus posiela svojich učeníkov, podobne ako boli poslaní sv. Cyril a Metod: „Choďte teda, učte všetky národy (…) a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (porov. Mt 28, 19) Podstata tohto misijného rozkazu je podľa mňa v tom, že majú ísť a naučiť všetkých žiť vieru. Je to výzva pre každého jedného z nás. Dôležitý je život z viery, ktorý má neustále rásť. Život z viery sa musí rozvíjať, aby sme ho mohli odovzdať plnší, krajší, bohatší, zaujímavejší pre nové generácie, ktoré sa dnes neuspokoja len s niečím tradovaným. Mladých nepritiahneme tým, že si budeme vážiť svoju vieru a náboženstvo iba ako rodinnú tradičnú hodnotu. Bolo by to veľmi slabé, až pomýlené. V našom živote by malo byť niečo zo života prvých kresťanov, o ktorých sa hovorilo „Pozrite ako sa milujú“. V posledných dňoch som mala príležitosť byť nablízku osobe, ktorá ma veľmi oslovila, povzbudila, nadchla. Napriek tomu, že jej život vyhasínal kvôli nádoru v brušnej dutine, jej láska zo dňa na deň silnela. Bola to moja 66 ročná spolusestra, ktorá...

Sviatky židovské i kresťanské…

Ábelová – kontemplatívne dominikánske centrum – Pustý dvor. V dňoch 21. – 25. júna 2017 sa na tomto krásnom mieste, už tradične, stretla skupina ADOM-ákov – čerstvých maturantov a vysokoškolákov, spolu s bratmi a sestrami z rehole dominikánov a vzácnym hosťom – biblistkou Luciou Hidvéghyovou, aby spoznali židovské sviatky, tradície a priblížili si aj tie kresťanské. Určite ste už počuli pojmy ako: Šabat, Pesach, nekvasený chlieb; počuli, často nie veľmi pozitívne, reči či vtipy o Židoch… Čo je na tom pravdy? Máme my, kresťania, niečo spoločné s judaizmom? Existuje nejaká paralela medzi ich sviatkami a zvykmi a našimi? Áno, aj o tomto bola reč. Zažili sme päť úžasných dní plných spoločenstva, nových informácií, oddychu, modlitby, zábavy a mnoho ďalšieho. Toto miesto je ideálnym priestorom na zamýšľanie sa, získanie nových a zaujímavých vedomostí. Diskutovali sme o nich, spoznávali sa s novými ľuďmi a využili prekrásne prostredie na prechádzky a spoločné pozorovanie nočnej oblohy. To bola atmosféra! Všimli ste si, ako sa všetko v prírode pravidelne strieda? Noc a deň, ročné obdobia, obdobia roka a počas roka aj sviatky. A kedy sa začína nový deň? V židovskej tradícii večerom. Prečo? V knihe Genezis nájdete napísané, „a nastal večer a nastalo ráno“… Najprv sa spomína večer a to je dôvod, prečo Židia slávia napríklad Šabat už v predvečer siedmeho dňa – u nich soboty. Takto privítajú sviatočný deň hneď zozačiatku. Tento deň patrične oslávia. A ako taký Šabat vyzerá sme zažili aj my. Sviatočná večera sprevádzaná rodinnou atmosférou a diskusiou. Toto nám často pri slávení našej nedele chýba. Náš hosť, biblistka Lucia Hidvéghyová, nám priblížila židovské sviatky: Šabat (sobota), Roš hašana (Nový rok), Jon kippur (Deň zmierenia), Sukkot (sviatok stánkov), Šavuot (sviatok týždňov), Pesach, ale aj mnohé židovské zvyky, tiež históriu izraelského národa a naučila zopár židovských piesní. To všetko nám priblížila pomocou Svätého písma a vlastných skúseností, ktoré nadobudla životom v židovskom prostredí. Celé toto stretnutie sa viedlo v duchu slávenia sviatkov, nielen tých židovských, ale i našich kresťanských. Spoločne sme liturgiou slávili sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Narodenie sv. Jána Krstiteľa a ako vrchol nášho stretnutia a zároveň náš deň odpočinku – nedeľu. Bol to veľmi krásny a požehnaný čas a už sa tešíme, kedy sa stretneme zas. Ďakujeme!...