Sestra M. Benedikta sa narodila 12. marca 1930 v Hencovciach (okres Vranov nad Topľou). Bola tretím zo šiestich detí. Pri krste dostala meno Anna. Jej rodičia, ktorí boli maloroľníkmi, vychovávali svoje deti vo viere, skromnosti a pracovitosti.
K prvému svätému prijímaniu pristúpila ako deväťročná a sviatosť birmovania prijala vo veku trinástich rokov. Po ukončení povinnej školskej dochádzky v roku 1944 zostala doma, aby pomáhala rodičom pri prácach na hospodárstve. V tom istom roku prežila traumatickú udalosť, na ktorú spomína vo svojom životopise:
„Na jeseň roku 1944 sa k nám blížil front. Museli sme opustiť domov, pretože vojaci zapálili dedinu. V noci sme išli pešo dvanásť kilometrov k sestre, kde sme zostali až do skončenia vojny. Po siedmich týždňoch sme sa vrátili domov. Dom aj stodola boli zhorené…“
Už po skončení ľudovej školy začala uvažovať o zasvätenom živote. Keď mala osemnásť rokov, naskytla sa jej príležitosť navštíviť komunitu sestier dominikánok v Košiciach. Toto stretnutie sa stalo rozhodujúcim. Vo februári 1948 bola prijatá do kandidatúry a 15. augusta 1948 vstúpila do noviciátu. Prvé rehoľné sľuby zložila 16. augusta 1949 a doživotné sľuby 11. júna 1956.
Po zložení prvých sľubov bola asignovaná do komunity v Stropkove. V auguste 1950 bola v rámci tzv. Akcie R spolu s ostatnými spolusestrami násilne vyvezená z kláštora. Nasledujúce roky prežila vo viacerých centralizačných kláštoroch na Slovensku i v Čechách. Najprv pôsobila v Kostolnej pri Trenčíne kde pracovala v továrni Merina, odtiaľ bola preložená do Mlynského Seku, kde sa sestry starali o deti so zdravotným postihnutím. Neskôr boli všetky sestry premiestnené do Slovenskej Ľupče, kde pracovali na miestnom JRD. Odtiaľ odišla do Čiech, kde pôsobila v Jiřetíne a následne v Libniči.
Pri príležitosti 70. výročia Akcie R sr. Benedikta prijala pamätný list od Konfederácie politických väzňov, ktorý bol vyjadrením vďaky za odvahu a vernosť v povolaní.
V roku 1968 sa vrátila na Slovensko a nastúpila do Dojčenského ústavu v Dunajskej Lužnej. Po ukončení pôsobenia sestier v tomto zariadení v roku 1996 bola asignovaná do komunity v Košiciach, kde ochotne a obetavo pomáhala pri každodenných domácich prácach. V roku 2007 vážne ochorela a stala sa odkázanou na pomoc svojich spolusestier. Posledné roky života prežila v komunite v Dunajskej Lužnej a od roku 2024 v Petrovanoch.
Sestra M. Benedikta pôsobila nenápadne, no vyznačovala sa pracovitosťou, obetavosťou a vernosťou svojmu zasväteniu. Utrpenie posledných rokov života premieňala na modlitbu za potreby Cirkvi, dominikánskej rodiny, svojich príbuzných i všetkých, ktorí ju prosili o modlitby.
