Sr. Regina sa narodila 16. júna 1951 v Kazimíri pri Trebišove rodičom Jánovi a Johanne, rod. Hudáčkovej. Bola tretím dieťaťom zo štyroch súrodencov. Sviatosť krstu, pri ktorej dostala meno Anna, prijala 10. júla 1951 v Košiciach. K prvému svätému prijímaniu pristúpila 24. mája 1959 v Kazimíri a sviatosť birmovania prijala 7. júna 1970, taktiež v Kazimíri. Vo svojom životopise uvádza, že rodičia boli hlboko veriaci a vo viere a láske vychovávali aj svoje deti.
Už od ranného detstva bývala často chorá, čo sa výrazne podpísalo na jej zdravotnom stave. Rok po prvom svätom prijímaní jej lekári zistili vážny nález na pľúcach. Bola hospitalizovaná najskôr v Trebišove, potom v Košiciach a napokon strávila 11 mesiacov v liečebni Lučivná. Toto náročné obdobie opisuje slovami:
Bol to ťažký rok, vtedy som nemala ani raz sv. omšu. Tam som nepočula nič o Pánu Bohu, len keď za mnou prišli na návštevu… Moja prvá zastávka z Lučivnej bola Levoča. Keď som prišla pred Matičku, nevedela som sa dobre modliť, takže som povedala len to, čo som cítila. A vtedy som pochopila, že Panna Mária ma má rada aj napriek tomu, že som ju tak málo poznala. Keď som odchádzala z hory, pohľad Matky ma tak prenikol, že som bola presvedčená, že ma uzdraví…
Po ukončení základnej školy pracovala v rokoch 1967 – 1969 ako sanitárka v lekárni v Trebišove. Odtiaľ odišla do Košíc, kde sa zamestnala v drogérii ako predavačka. V Košiciach sa spoznala so sestrami dominikánkami a neskôr aj s pátrom Akvinasom. To ju priviedlo k vstupu do Laického bratstva sv. Dominika, kde prijala meno Rajmunda. Košice sa pre ňu stali oázou duchovného života, no jej cesta k zasväteniu pokračovala ďalej.
Počas jednej z početných pútí na Levočskej hore sa rozhodla naplno zasvätiť Bohu. V roku 1972 tajne vstúpila do Kongregácie sestier dominikánok bl. Imeldy. Dňa 3. januára 1972 nastúpila do kandidatúry v Dunajskej Lužnej, časť Nová Lipnica, kde sa zamestnala v Dojčenskom ústave ako sanitárka. V septembri toho istého roku začala študovať na Strednej zdravotnej škole v Bratislave. Do noviciátu vstúpila 14. septembra 1973, prvé sľuby zložila 1. februára 1975 a doživotné sľuby 19. januára 1980. Celá formácia prebiehala v tajnosti, popri práci a štúdiu, čo sama hodnotila ako veľmi náročné obdobie.
Po ukončení Strednej zdravotnej školy v rokoch 1980-1989 pracovala ako zdravotná sestra v ambulancii všeobecného lekára v Podunajských Biskupiciach. Po páde komunizmu sa obetavo starala o choré a staršie spolusestry v Charitnom dome v Dunajskej Lužnej. V rokoch 1995 – 1997 opatrovala svoju chorú matku až po jej odchod do večnosti. Následne pôsobila polroka na misii na Ukrajine, odkiaľ sa však pre zdravotné ťažkosti musela v r. 1998 vrátiť späť na Slovensko. V rokoch 2001 – 2002 vypomáhala v študijnej komunite v Ružomberku. V auguste 2002 sa opäť vrátila do Konventu bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej, kde podľa svojich možnosti a zdravotného stavu slúžila ako hospodárka komunity, pomáhala pri domácich prácach, pri opatere chorých spolusestier a istý čas aj pri distribúcii humanitárnej pomoci ľuďom odkázaným na pomoc.
Sr. Regina bola veľmi zručná a vo voľnom čase sa venovala rôznym ručným prácam. Veľmi rada vyrábala ružence, ktorými obdarovávala mnohých.
Mnohí si na ňu spomínajú ako na mimoriadne milú, srdečnú a povzbudzujúcu sestru. Mala pozitívny prístup k životu a nikdy sa nevzdávala, čo potvrdzujú aj posledné dva mesiace, ktoré strávila na nemocničnej posteli. Sr. Karola spomína, že návštevy u sr. Reginy boli napriek vážnosti situácie vždy povzbudením. Vo svojej správe počas XIV. generálnej kapituly napísala:
Láska má mnoho tvárí. Jednu vidím veľmi zreteľne. Leží v ružinovskej nemocnici, má rozpálené oči, vychudnutú tvár a neobyčajný úsmev. Hanblivo, takmer šepotom hovorí: „obetujem to za vás, za kapitulu, za všetkých.“
Sr. Regina zomrela 21. júla 2026 za prítomnosti spolusestier počas slávenia XIV. generálnej kapituly.
