Sestra M. Valéria sa narodila 19. novembra 1933 v Košiciach – Myslave rodičom Michalovi a Márii rod. Kolibárovej. Bola tretím dieťaťom zo šiestich súrodencov. Pri krste dostala meno Margita. K prvému svätému prijímaniu pristúpila keď mala 10 rokov.
Už ako štrnásťročná pocítila povolanie k rehoľnému životu, a preto sa po skončení základnej školy rozhodla vstúpiť k sestrám dominikánkam. Brány košického kláštora prekročila 9. augusta 1948. Počas postulátu prijala 5. júna 1949 sviatosť birmovania v Dóme svätej Alžbety v Košiciach. Do noviciátu vstúpila 7. marca 1950, teda v čase nástupu komunistického režimu.
Práve v tomto období, ktoré malo byť časom stíšenia a vnútorného dozrievania, prežila tzv. Akciu R, keď boli sestry v auguste 1950 násilne vyvezené z komunity do sústreďovacích kláštorov. Sr. Valéria vo svojom životopise uvádza, že rodičia ju prehovárali, aby sa vrátila domov, keďže bola ešte veľmi mladá. Ona však bola rozhodnutá vytrvať a ostať verná svojmu povolaniu.
Prvé rehoľné sľuby zložila 4. marca 1951 v sústreďovacom kláštore v Kostolnej pri Trenčíne a doživotné sľuby 9. februára 1958.
V období komunizmu pôsobila vo viacerých komunitách na Slovensku aj v Čechách. Z Kostolnej pri Trenčíne bola preložená k sestrám do Mlynského Seku, kde sa sestry starali o postihnuté deti. Pôsobila tam 10 rokov. Následne boli všetky sestry prevezené do Slovenskej Ľupče, kde pracovali na miestnom JRD. Odtiaľ bola sr. Valéria preložená do Čiech, kde pôsobila v Jiřetíne, neskôr v Libniči a potom sa vrátila na Slovensko do Olichova. Od roku 1969 pracovala v Dojčenskom ústave v Dunajskej Lužnej.
Po páde komunistického režimu bola v roku 1991 jednou z prvých sestier, ktoré sa vrátili do Košíc, aby tam obnovili činnosť kongregácie. Dlhé roky obetavo slúžila komunite pri každodenných domácich prácach a na vrátnici a so záujmom sledovala život našich škôl v Košiciach. V roku 2024 bola zo zdravotných dôvodov preložená do Konventu sv. Dominika v Petrovanoch.
Sr. M. Valéria sa vyznačovala pracovitosťou, obetavosťou a vernosťou svojmu zasväteniu, ktoré prežívala s vytrvalosťou po celý život. Posledné obdobie života, bola odkázaná na starostlivosť svojich spolusestier. Zaopatrená sviatosťami sa na sviatok Najsvätejšej Trojice, dňa 31. mája 2026, pokojne vrátila do Otcovho domu v blízkosti spolusestier.
