Prežila som výnimočný deň na Ukrajine

16. február v Mukačeve bol pre mňa dňom návratu na Slovensko. Strávila som na našej misii na Ukrajine viac ako dva týždne. Vďaka naším sestrám Lýdii a Márii som vnímala, že mi je tam všetko veľmi blízke, pretože ľudia k nám boli úžasní, srdeční a otvorení. Odchádzala som s vďačnosťou za každé jedno stretnutie a s túžbou sa tu ešte vrátiť. 16. február bol dňom, ktorý tiež spomínali svetové média a spájali ho s možným dátumom ruskej invázie na Ukrajinu. Ráno som kráčala do Mukačevskej katedrály a rozmýšľala som o hroziacej vojne, ktorú ľudia počas môjho pobytu sami od seba nespomínali. Nikto. V kostole sa modlili zvyčajné modlitby za mier tak, ako každý deň. Ľudia boli vyzvaní k pôstu tak, ako každú stredu. Cítila som od mnohých ľudí zhromaždených v ten deň v chráme, že všetky svoje obavy vkladajú do vzývania Boha prostredníctvom precíteného spevu a modlitieb. Tak ako po iné dni, keď som tam bola. 16. február vyhlásil ukrajinský prezident za Deň jednoty. Vyzýval všetkých, aby sa spojili za mier a pokoj na Ukrajine. Počas môjho celého dopoludnia som si nič mimoriadne nevšimla. Mesto nezaplavili ani ukrajinské vlajky, ani žiadne iné náznaky toho, že sa deje niečo mimoriadne. Keď som sedela v poloprázdnom vlaku a prechádzala som Maďarskom prekvapili ma fotky od spolusestry Márie. Predsa sa niečo dialo. Všetkým organizáciám a školám bolo odporúčané previesť aktivity za jednotu a mier na Ukrajine. Sr. Mária k fotkám pridala aj tento komentár: „Do tohto dňa jednoty sme sa pripojili aj my. Modlili sme sa s deťmi na hodinách náboženstva, lebo modlitba je najsilnejšia zbraň“ . 16. februára som odišla z Ukrajiny, ale moje spolusestry tam zostali. Dve apoštolky, ktoré vyslal Ježiš na územie, ktoré je vystavené nebezpečenstvu. Zostali tam spolu s ľuďmi živej viery v presvedčení, že neexistuje účinnejší prostriedok pre zachovanie si pokoja a dôvery v danej situácii ako sa modliť. Aj po svojom návrate som sa neprestala modliť za Ukrajinu. Je to modlitba veľkej vďačnosti a vrúcnej prosby, v ktorej si neustále pripomínam konkrétne tváre detí a ľudí, ktorých som stretla a počujem ich precítené spevy. Sr. Karola Dravecká...

Najkrajšie umelecké dielo

Dievčatko sa prechádzalo sem a tam vo svojej malej izbe a hľadalo nejaké pekné umelecké dielo. Keď prechádzala okolo zrkadla, zrazu zastala, pretože si všimla niečo zvláštne. Otočila sa a v zrkadle uvidela tvár, ktorá sa na ňu usmieva. „Kto si?“ opýtala sa. „Som to najkrajšie umelecké dielo,“ odpovedala tvár v zrkadle. „Zvláštne. Nikdy predtým som ťa nevidela v žiadnej z galérií. Povedz mi teda, čo je na tebe také výnimočné?“ „Pozri sa na moje oči. Vidíš ten čierny kruh obklopený modrým na bielom pozadí? Čierny kruh sa nazýva zrenica oka. Vďaka nej vidíš krásu okolo seba. Nachádza sa v strede oka a je obklopená modrým kruhom. Vyzerá ako jasná obloha. Aj keby si sa veľmi snažila, nikdy sa ti nepodarí namiešať presne takú istú modrú farbu. Každý človek má svoju jedinečnú farbu očí. A biele pozadie jednoducho zvýrazňuje ich krásu. Ďalej sú tu očné viečka. Sú ako dve brány, ktoré chránia tvoje oči, pretože si uvedomujú, aké dôležité sú tvoje oči.“ „Rozumiem. A čo tie bodky po celej tvári? Aký majú význam? Zdajú sa mi škaredé.“ „To sú pehy.“ Najväčší Umelec ich maľoval jednu po druhej s láskou a nehou. Každá z nich má iný tvar a veľkosť. Môj Umelec ich nazýva ‚znamienkami krásy‘, pretože vďaka nim je tvoje pokožka jedinečná a odlišná od pokožky ostatných.“ „Zdá sa mi, že tvoj Umelec vedel, čo robí. Povedz mi, prosím, niečo o tej veci pokrytej pehami, ktorá je pod očami.“ „To je nos. Aj každý nos má inú veľkosť a tvar. Pomáha ti dýchať vzduch, ako aj rozlíšiť mnoho druhov vôní a pachov. A pomáha tvojím ústam, aby si viac vychutnali jedlo.“ „Ústa? Myslíš tú veľkú dieru pod nosom? Ako im pomáha nos?“ „V ústach máš jazyk.“ Je pokrytý malými chuťovými pohárikmi, ktoré ti pomôžu vychutnať si jedlo. Vždy, keď vidíš alebo cítiš vôňu jedla, niečo to v tebe evokuje. A nakoniec, keď jedlo ochutnáš, chuť dokončí skladačku a vnímaš ho ako jeden ucelený obraz. Ústa však majú ešte jednu dôležitú úlohu – komunikáciu. Buď však opatrná. Slová, ktoré vyslovia môžu byť sladké ako med alebo ostré ako nôž. Jeden z priateľov môjho Umelca prirovnal jazyk k dvojsečnému meču. A je to skutočne tak… Ľudská tvár je taká krásna a úžasná vec a vždy nesie črty môjho Umelca.“ „Tvoj Umelec musí byť potom múdry muž.“ Je taký slávny a skvelý ako Da Vinci, Monet alebo Michelangelo? „Je oveľa väčší ako ktorýkoľvek z nich. Oni zomreli a ich sláva nakoniec pominie. Môj Umelec však stále žije a jeho sláva potrvá naveky.“ „To...