Dievčatko sa prechádzalo sem a tam vo svojej malej izbe a hľadalo nejaké pekné umelecké dielo. Keď prechádzala okolo zrkadla, zrazu zastala, pretože si všimla niečo zvláštne. Otočila sa a v zrkadle uvidela tvár, ktorá sa na ňu usmieva.
„Kto si?“ opýtala sa.
„Som to najkrajšie umelecké dielo,“ odpovedala tvár v zrkadle.
„Zvláštne. Nikdy predtým som ťa nevidela v žiadnej z galérií. Povedz mi teda, čo je na tebe také výnimočné?“
„Pozri sa na moje oči. Vidíš ten čierny kruh obklopený modrým na bielom pozadí? Čierny kruh sa nazýva zrenica oka. Vďaka nej vidíš krásu okolo seba. Nachádza sa v strede oka a je obklopená modrým kruhom. Vyzerá ako jasná obloha. Aj keby si sa veľmi snažila, nikdy sa ti nepodarí namiešať presne takú istú modrú farbu. Každý človek má svoju jedinečnú farbu očí. A biele pozadie jednoducho zvýrazňuje ich krásu. Ďalej sú tu očné viečka. Sú ako dve brány, ktoré chránia tvoje oči, pretože si uvedomujú, aké dôležité sú tvoje oči.“
„Rozumiem. A čo tie bodky po celej tvári? Aký majú význam? Zdajú sa mi škaredé.“
„To sú pehy.“ Najväčší Umelec ich maľoval jednu po druhej s láskou a nehou. Každá z nich má iný tvar a veľkosť. Môj Umelec ich nazýva ‚znamienkami krásy‘, pretože vďaka nim je tvoje pokožka jedinečná a odlišná od pokožky ostatných.“
„Zdá sa mi, že tvoj Umelec vedel, čo robí. Povedz mi, prosím, niečo o tej veci pokrytej pehami, ktorá je pod očami.“
„To je nos. Aj každý nos má inú veľkosť a tvar. Pomáha ti dýchať vzduch, ako aj rozlíšiť mnoho druhov vôní a pachov. A pomáha tvojím ústam, aby si viac vychutnali jedlo.“
„Ústa? Myslíš tú veľkú dieru pod nosom? Ako im pomáha nos?“
„V ústach máš jazyk.“ Je pokrytý malými chuťovými pohárikmi, ktoré ti pomôžu vychutnať si jedlo. Vždy, keď vidíš alebo cítiš vôňu jedla, niečo to v tebe evokuje. A nakoniec, keď jedlo ochutnáš, chuť dokončí skladačku a vnímaš ho ako jeden ucelený obraz. Ústa však majú ešte jednu dôležitú úlohu – komunikáciu. Buď však opatrná. Slová, ktoré vyslovia môžu byť sladké ako med alebo ostré ako nôž. Jeden z priateľov môjho Umelca prirovnal jazyk k dvojsečnému meču. A je to skutočne tak… Ľudská tvár je taká krásna a úžasná vec a vždy nesie črty môjho Umelca.“
„Tvoj Umelec musí byť potom múdry muž.“ Je taký slávny a skvelý ako Da Vinci, Monet alebo Michelangelo?
„Je oveľa väčší ako ktorýkoľvek z nich. Oni zomreli a ich sláva nakoniec pominie. Môj Umelec však stále žije a jeho sláva potrvá naveky.“
„To je úžasné! Prosím ťa, povedz mi jeho meno, aby som tiež mohla kúpiť jedno z jeho umeleckých diel!“
„Je to Boh, moja milá.“
Keď to dievčatko počulo, otočilo sa a sklamane odišlo snažiac sa nájsť iné umelecké dielo…
Často hľadáme krásu a Boha kdesi ďaleko, a pritom On je tak blízko – je v nás. Každý z nás v sebe nesie jeho črty, len ich musíme odhaliť. Nosíme na sebe Jeho autogram a cenovku, na ktorej stojí „zaplatené životom“. Sme tým najúžasnejším dielom Stvoriteľa, ktorý na nás pozerá s láskou a má z nás radosť. Sme Jeho potešením. Dotknime sa tejto radosti v hlbinách nášho srdca a nechajme sa ňou prežiariť, i keby sme sa práve nachádzali v najtemnejších chvíľach života. Uverme slovám, ktoré Boh vyslovil skrze proroka Izaiáša: “Si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem.” (Iz 43,4)
