Zaodetá do bieleho rúcha

Na sviatok sv. Augustína v spoločenstve sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej prijala sr. M. Terézia Zambojová OP dominikánsky habit na znak príslušnosti ku Kongregácii sestier dominikánok bl. Imeldy, čím vstúpila do kánonického noviciátu – obdobia stíšenia sa a intenzívnej formácie ako prípravy na budúce poslanie. Jednotlivé časti rehoľného rúcha symbolizujú nasledovné skutočnosti: habit – rúcho spásy ako ochrana srdca pripútať sa k radostiam tohto sveta; opasok – symbol pravdy a čistoty; ruženec – víťazná zbraň nad zlom ako dedičstvo sv. otca Dominika; škapuliar – priazeň a ochrana Panny Márie; plášť – znak pokory a konania dobrých skutkov v skrytosti; závoj – znak skromnosti, panenstva, svätého života a poslušnosti. Po obrade obliečky nasledovalo slávenie Eucharistie, ktorému predsedal P. Hilár Štefurik OP. Vo svojom príhovore povzbudil sr. M. Teréziu a prítomné spolusestry k nasledovaniu sv. Terézie z Lisieux (patrónky novicky) v nezištnom darovaní sa v láske. Jej láska k druhým sa prejavovala aj takto: „Vždy sa snažila vidieť v iných, aj v tých najnepríjemnejších ľuďoch, Božie stvorenie. Svoju nechuť voči nim prekonávala tichou modlitbou za nich a konaním takých služieb, aké by prejavovala iba tým, ktorých má najradšej. Kedykoľvek sa s nimi stretávala, obetovala Bohu ich skryté cnosti.“ V závere príhovoru vyzdvihol P. Hilár dôležitosť pokory v duchovnom živote: „Na vrchu nášho oblečenia máme plášť ako znak pokory. Cez pokoru sa ide k láske. Keď máme lásku, máme Boha. Keď máme Boha v sebe, máme...

Vďačnosť ako „mocná zbraň“

V Konvente bl. Imeldy v Dunajskej Lužnej sestry dominikánky ďakovali pri slávení Eucharistie za dar rehoľného povolania troch svojich spolusestier. Dňa 11. augusta oslávila sr. M. Simeona Hovancová OP 25. rokov zasväteného života a dňa 25. augusta oslávili sr. M. Hyacinta Tirpáková OP a sr. M. Benedikta Valčová OP 70. rokov zasväteného života. Sr. M. Rajmunda Páleníková OP, generálna predstavená, vo svojom príhovore – citujúc slová Sv. Otca Františka – povzbudila jubilujúce sestry zvlášť k postoju vďačnosti: „Vďačnosť je vždy „mocnou zbraňou“. Len ak dokážeme kontemplovať a poďakovať konkrétne za všetky prejavy lásky, štedrosti a dôvery, ako aj odpustenia, trpezlivosti, znášanlivosti a súcitu, ktorých sa nám dostalo, umožníme, aby nám Duch daroval ten svieži vánok, ktorý dokáže obnoviť (nie polátať) náš život a naše poslanie.“ Sestry vyprosovali jubilantkám hojnosť Božieho požehnania do ďalších dní a rokov ich zasväteného...

Prázdniny so sv. Dominikom

V dňoch od 15. do 21. augusta sa v Dominikánskom kontemplatívnom centre Pustý dvor neďaleko dedinky Ábelová konal tábor pre deti vo veku od 11 do 15 rokov. Tento tábor po prvýkrát zorganizovali mladí ADOMáci v spolupráci s bratom Lukášom, ktorí si pripravili pestrý program v podobe katechéz, aktivít a hier. Sprievodcom pre deti sa počas týchto dní stal sv. Dominik, ktorého cnosti a taktiež aj životné okolnosti mali každého posilniť na jeho ceste s Bohom a za Bohom. To, ako tento čas vnímali deti, nám opíše účastníčka Lucka: „Bol začiatok tábora. My deti, pochádzajúce z rôznych kútov Slovenska, sme sa schádzali na Ábelovej. Keď prichádzali ostatní, všímala som si výrazy na ich tvárach a tie hovorili: „Mami, prečo si ma tu prihlásila? Mne sa tu nechce byť.“ Alebo druhý: „No som zvadavý/á, čo sa tu bude diať.“ Celý tábor sa začal sv. omšou aj za prítomnosti niektorých rodičov. Po nej sme mali aktivitu, kde sme si navzájom kládli otázky – vlastne sme sa zbližovali a rozdeľovali do skupiniek. Ostatné dni sme mali smiešne, zaujímavé, ale aj poučné. Stavali sme kláštory, kaplnky, kradli si poklady, nacvičovali scénky, hrali spoločenské hry ?, pozerali na hviezdy, opekali,… Samozrejme, každý deň nechýbala ani sv. omša a spoločná modlitba. Prežili sme veľa krásnych chvíľ. Zbehlo to rýchlo, ale rovnako ako prvý, tak aj ten posledný deň som si všímala výrazy na tvárach ostatných. Tieto už boli iné a naznačovali: „Môžem tu ešte zostať?“ „Nechce sa mi odtiaľto odísť.“ Ale niečo sa končí, iné začína. Dúfam a verím, že aj o rok sa spolu takto stretneme. PS: Neváhaj a prihlás sa tiež, zažiješ nezabudnuteľné zážitky!“ Tu si môžete pozrieť reportáž  TV LUX (12:55) « ‹ z 2 ›...

Povolaným na blízku

Chceme byť pri vás v čase, keď sa vo vás rodia otázky: K čomu ma Boh povoláva? Je moje miesto v manželstve alebo v  zasvätenom živote? Ako to mám rozoznať? Ako si môžem byť istá, že práve táto cesta je moja vlastná? Ponúkame vám 5 víkendových stretnutí so sestrami dominikánkami, s ktorými budete hľadať odpovede na tieto otázky. Kurz je určený pre dievčatá a mladé ženy vo veku 18 – 34 rokov. Uskutoční sa v komunite sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej. Cena za celý kurz vrátane ubytovania a stravy je 75 eur. Kurz bude začínať vždy v piatok o 18:00h a končiť v nedeľu obedom. Dôležitou podmienkou pre prijatie je ochota zúčastniť sa kurzu v celom jeho rozsahu. Prvé stretnutie bude 11. – 13. októbra 2019 a potom sa po spoločnom dohovore určia termíny ďaľších stretnutí. Prihlásiť sa môžete do 15. septembra 2019 na adrese povolaniaop(Nahraďte zátvorky znakom @)gmail.com. Viac informácií nájdete v priloženom dokumente. Povolaným na blízku v pdf...

Požehnaní na ceste

Skupina mladých ľudí sa na sviatok Márie Magdalény odvážila vykročiť zo svojho pohodlia a začať týždňové putovanie za požehnaním. Už štvrtý ročník putovania, ktoré spoločne organizujú dominikánski bratia, sestry a mladí sprevádzali udalosti zo života  patriarchu Jakuba. Mladí boli pozvaní vcítiť sa do jeho príbehu, aby v ňom čítali aj vlastný príbeh. Na ceste z Kežmarku do Červeného Kláštora mali možnosť nielen uvidieť nádherné prírodné scenérie, chváliť Pána v spoločnej modlitbe, sláviť Eucharistiu, reflektovať texty Simona Tugwella o modlitbe, ale aj vstúpiť do vlastného zápasu s Bohom a prijať jeho požehnanie. Veronika Kaduková nasledujúcimi slovami vyjadruje hlboký zmysel tohto putovania: „Počas uplynulých dní putovania sme na ceste museli prekonávať mnohé prekážky ako teplo, dážď, studenú sprchu, únavu, otlaky či mnohé iné. Svojím spôsobom sme s nimi museli zápasiť, aby sme každý deň došli do cieľa. Skrz ne sme sa však stávali vnímavejšími na malé požehnania, ktoré boli taktiež neoddeliteľnou súčasťou našich spoločných dní. Celý tento týždeň by sme preto mohli prirovnať k našej ŽIVOTNEJ PÚTI, na ktorej nás práve pády, zlyhania a prekážky upriamujú na to, že jediný, kto ich môže premeniť na POŽEHNANIE je Boh. Aj táto cesta putovania nás mala urobiť schopnými vidieť a vnímať každodenné požehnanie v našich životoch.“ « ‹ z 6 ›...