Zaodetá do bieleho rúcha

Na sviatok sv. Augustína v spoločenstve sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej prijala sr. M. Terézia Zambojová OP dominikánsky habit na znak príslušnosti ku Kongregácii sestier dominikánok bl. Imeldy, čím vstúpila do kánonického noviciátu – obdobia stíšenia sa a intenzívnej formácie ako prípravy na budúce poslanie.

Jednotlivé časti rehoľného rúcha symbolizujú nasledovné skutočnosti: habit – rúcho spásy ako ochrana srdca pripútať sa k radostiam tohto sveta; opasok – symbol pravdy a čistoty; ruženec – víťazná zbraň nad zlom ako dedičstvo sv. otca Dominika; škapuliar – priazeň a ochrana Panny Márie; plášť – znak pokory a konania dobrých skutkov v skrytosti; závoj – znak skromnosti, panenstva, svätého života a poslušnosti.

Po obrade obliečky nasledovalo slávenie Eucharistie, ktorému predsedal P. Hilár Štefurik OP. Vo svojom príhovore povzbudil sr. M. Teréziu a prítomné spolusestry k nasledovaniu sv. Terézie z Lisieux (patrónky novicky) v nezištnom darovaní sa v láske. Jej láska k druhým sa prejavovala aj takto: „Vždy sa snažila vidieť v iných, aj v tých najnepríjemnejších ľuďoch, Božie stvorenie. Svoju nechuť voči nim prekonávala tichou modlitbou za nich a konaním takých služieb, aké by prejavovala iba tým, ktorých má najradšej. Kedykoľvek sa s nimi stretávala, obetovala Bohu ich skryté cnosti.“ V závere príhovoru vyzdvihol P. Hilár dôležitosť pokory v duchovnom živote: „Na vrchu nášho oblečenia máme plášť ako znak pokory. Cez pokoru sa ide k láske. Keď máme lásku, máme Boha. Keď máme Boha v sebe, máme všetko.“