Európske dominikánky sa stretli v Badíne

Kňazský seminár v Badíne sa stal miestom, kde prebiehalo od 13. – 18. 7. 2015 medzinárodné stretnutie o dominikánskej spiritualite. Sestry dominikánky zo strednej a východnej Európy sa pravidelne stretávajú od roku 2001. Tieto stretnutia prebiehajú striedavo v Maďarsku, Česku a na Slovensku. Ich cieľom je prehĺbiť sa v dominikánskom povolaní a upevniť vzájomné vzťahy v rámci Európy. V tomto roku je hostiteľskou krajinou Slovensko, ktorého pozvanie prijali sestry z Čiech, Maďarska, Chorvátska, Slovinska, ale aj sestry z Francúzska, Írska, Veľkej Británie, Nemecka, Nórska a Holanska. Priamo z Ríma prišla aj koordinátorka Hnutia medzinárodných sestier dominikánok – DSI (Dominican Sisters international) sr. Marie Therese Clemente OP. Sr. Jamila z Pakistanu, ktorá žije  v komunite v Slovinsku zhodnotila stretnutie so slovami: „Som po prvýkrát v tejto časti Európy a je pre mňa veľkým povzbudením vidieť ako sa dominikánsky život rozvíja aj napriek ťažkostiam, ktoré ste mali v komunizme. Je pekné stretnúť sestry z rôznych krajín a zažiť ich nadšenie a otvorenosť. Uvedomujem si, že všetky sme na jednej lodi, na jednej ceste rastu a hľadania.“ Zastúpenie desiatich krajín umožnilo účastníčkam zažiť univerzálnosť dominikánskej rehole, ktorá bude na budúci rok sláviť 800 rokov od jej založenia. S pomocou prednášajúcich, ktorými boli fr. Vivian Boland OP a sr. Hedvig Deák OP sa mohli sestry hlbšie zamyslieť nad zmyslom zasväteného života. A tiež mali možnosť objaviť, že dominikánsky život sa má stať miestom naplnenia a šťastia, lásky a plodnosti. « ‹ 1 z 2 › »...

Putovali s Mojžišom do zasľúbenej zeme

Aj tohto roku letné prázdniny na Ukrajine začali detskými tábormi v dvoch turnusoch. Prvý organizovala sr. Mária s deťmi z Fridišova a druhý sr. Sávia s deťmi z Mukačeva. Spoločne putovali s Jozefom do Egypta, kam ho predali jeho bratia. Potom s Mojžišom z Egypta cez Červené more a púšť, až do zasľúbenej zeme. Ako praví Izraeliti zažili teror od faraóna – ranný budíček s pokrievkami a plnili jeho úlohy, museli mu postaviť pyramídu. Okrem toho prostredníctvom katechéz si priblížili príbeh malého Mojžiša, ktorého Boh zachránil prostredníctvom faraónovej dcéry, zažili 10 egyptských rán… Vo štvrtok večer ich Faraón prepustil a spolu s Mojžišom išli cez Červené more do zasľúbenej zeme, ktorá pretekala mliekom a medom. Deťom sa tábor veľmi páčil, v nedeľu po sv. omši keď ďakovali Bohu za spoločne prežitý týždeň, niektoré sa aj rozplakali, lebo sa nechceli rozísť. Putovanie nie je jednoduché, spája sa s únavou. Aj účastníci tábora sa vrátili domov unavení, ale naplnení pocitom, že neputujú sami. Ďakovali Pánovi za tento požehnaný čas, ktorí spolu strávili a navzájom si vyprosujú, aby aj ich ďalšie putovanie  smerovalo k zasľúbenej zemi, kde sa raz všetci...

Nové správy z Ndjangané

Milí moji, dňa 25. júna prešiel mesiac od môjho príchodu do Kamerunu. Už som sa tu udomácnila a pomaly si zvykám na novú kultúru a obyčaje. Zvykám si na to, že keď ležím, tak po plafóne behajú jašteričky a v skriniach sa pretekajú šváby. Pomaly prijímam aj to, že Svätú omšu nemáme každý deň. Už dva týždne sme bez Svätej omše a máme len Bohoslužbu slova, pretože náš kňaz odcestoval. Viac si uvedomujem, aký veľký dar je to, keď môžeme mať každý deň účasť na Eucharistii a prijímať Telo nášho Pána… Niekedy berieme určité veci ako samozrejmosť, až nám zovšednejú a až keď ich stratíme, uvedomíme si ich hodnotu a dôležitosť pre náš život. Vidím v tom akoby dotyky Boha, aby sme si lepšie uvedomili jeho dary a hľadali ho v každodenných situáciách, v ľuďoch, s ktorými žijeme a s ktorými sa stretávame. Bohoslužbu slova mávame v našej komunitnej kaplnke. Sestry ma poverili spievať žalmy a tak si cvičím francúzštinu. Ale skôr ako som ja začala spievať francúzske žalmy, domorodým sestrám sa tak zapáčili ukrajinské piesne, že som ich musela naučiť. A tak počas adorácií spievame po ukrajinsky aj po slovensky. Tak ďaleko od domova a tak krásne to tu znie :). Ešte k tým dotykom Všemohúceho… V tieto dni zomrela (v Talinasku v Bologni) sr. Bernarda, ktorá bola zakladateľkou misie v Djangane. Za jej pôsobenia sa to tu začalo veľmi pekne rozvíjať. Ona tu pomohla aj zriadiť pumpu na vodu. Ľudia si z nej chodia brať vodu na pitie, ale musia za ňu platiť. Ináč používajú len dažďovú vodu. Pumpu má na starosti jeden pán, ktorý ju otvára v určitom čase. Na okolí už nie je ani jedna taká pumpa, všetky sú pokazené len naša zatiaľ fungovala. V deň smrti sr. Bernardy vypovedala aj naša studňa, takže sme sa niekoľko dní nemali ani čím umývať. Zachytávali sme iba dažďovú vodu. Až teraz som začala ďakovať Bohu, že hoci sme sa umývali s hrnčekom vody, vodu sme mali. Mnohým ľuďom aj to chýba. Večer po pohrebe sr. Bernardy nám však voda začala znovu tiecť. Nech je za to pochválený Boh a nech je zvelebené Jeho sväté meno. Keďže sestry majú od začiatku júna prázdniny, venujú sa deťom u nás v dome. Ide najmä o deti, ktoré sú zapojené do projektu „Adopcia na diaľku“. Je ich asi 15. Tieto deti sa musia snažiť o to, aby mali dobrý prospech v škole, musia sa dobre správať a počas prázdnin pomáhajú sestrám v záhrade. Porobia hodinku, až dve a potom majú katechézu. Momentálne je to jediný možný spôsob ako s deťmi niečo robiť, lebo ináč by neprišli. Sú to deti z našej farnosti a aby k nám došli musia niekedy prejsť peši aj 4 km. Tu v Kamerune je však...

Vytvorené s WordPress | Dizajn od Elegant Themes