Cez víkend 22. – 24. 4. sme sa už po tretíkrát stretli na Kristologickom cykle v trochu komornejšom zložení so sr. Justínou a fr. Lukášom. Hneď v piatok večer nás stihli zahrnúť otázkami: čo pre nás znamená vykúpenie? Čo pre nás znamená, že za nás Ježiš zomrel? Muselo sa to celé stať ako sa to stalo? Musela to byť taká krvavá obeta? Ako zakaždým sa nám, minimálne mne, začali v hlavách poriadne „pretáčať kolečká“ a začali sme nad týmito otázkami premýšľať, čo sme sa kedysi učili a ako to teda je. Rozšírenie našich obzorov o veľkonočnom tajomstve sa malo začať hneď na ďalší deň.
V sobotu doobeda si nás do parády vzal Lukáš. Zamýšľali sme sa napríklad nad týmto úryvkom z Biblie: „Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“ (2 Kor 5, 21). Ako si vysvetliť „toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom“? Ako mohol Ježiša urobiť hriechom? A práve vo zvolaní na kríži – „Bože môj Bože môj, prečo si ma opustil?“ – zisťujeme, že Ježiš zakúsil odlúčenie od Otca. Odlúčenie, ako následok hriechu, aj keď nebol hriešny. Napriek tomu, že sa cítil opustení nenarušilo to jeho vzťah z Otcom a vo svojej smrti nám zjavil aj Otca a Ducha Svätého. Trojicu, ktorá je tak zaodetá láskou navzájom medzi sebou, že sa dávajú sebe navzájom ako dar. A čo je najlepšie, do tejto Trojičnej dynamiky, do tohto komúnia, pozývajú aj nás. Sestra Justína poobede pokračovala a rozprávala nám o tom, ako je Ježiš na kríži nie našim náhradníkom, ale zástupcom a ako vďaka krížu spoznávame našu identitu. O tom ako sa sebaurčenie jedného stáva osudom druhého a slobodné konanie mnohých sa stáva osudom jednotlivca. Že my kresťania nemôžeme žiť pre seba, ale máme vstúpiť do spoločenstva s Kristom a nasledovať ho na ceste k sebadarovaniu sa s láskou. Hlavy sme si vyvetrali vonku, kde sme zistili, že Lentvora je od Pustého dvora vzdialená jeden ruženec. Večer sme si ešte pozreli film Boh pre súdom, kde Židia v koncentračnom tábore súdili Boha kvôli ich osudu.
V nedeľu sme sa stihli ešte porozprávať o vzkriesení a pri tradičnom kázaní obohatiť sa navzájom našimi pohľadmi na víkend. Opäť raz bol pre mňa (a verím, že aj pre ostatných) tento víkend veľmi obohacujúcim, oči a srdce otvárajúcim. Teším sa na ďalšie stretnutie.
Juliana Gallusová
